Slovensko prestáva byť montážnou halou Európy
Politická apatia a nezáujem o budúcnosť krajiny sú na vzostupe. V máloktorom momente dejín Slovenska sa cítila taká beznádejnosť, akú dnes prežíva. Minulosť zamieňajú s prítomnosťou, pričom sa zdá, že žiadny z politikov nepredkladá presvedčivý plán B. Čo sa stalo s ambíciami, ktoré kedysi poháňali slovenský priemysel? Namiesto budovania inovácií sa krajina utápala v rutinérskej montáži.
Štatistiky, ktoré vzbudzujú obavy
V roku 2008 sa produkcia automobilov na Slovensku vyšplhala na 576-tisíc kusov, no následný globálny hospodársky kolaps v roku 2009 ju zrazil na 460-tisíc. Dnes, po niekoľkých rokoch, keď sa výroba zdala opäť prosperovať s predpokladanými 993-tisíc kusmi v roku 2024, je evidentné, že sa blížime k ďalšej kríze. Pokiaľ predpokladajú, že súčasný model je udržateľný, nech sa nenechajú mýliť. Otázka, koľko z nás zasiahne živelná zmena, visí vo vzduchu.
Absencia vízie a plánovania
Vstúpte do arény politiky a okolo seba vidíte iba prázdne reči. Hlasovanie je iba formalitou. To, čo sa stalo, je smutný príbeh o úpadku – nielen automobilového priemyslu, ale aj celého školstva a inovatívnych prístupov, ktoré by mohli otvoriť dvere k novým perspektívam. Systém nezohľadňuje, že systematická starostlivosť o krajinu je potrebná a žiadúca. Tí, ktorí by mohli na nových pracovných miestach uplatniť svoje schopnosti, sú odrezaní od akýchkoľvek možností.
Budúcnosť bude náročná
Slovensko sa nachádza na križovatke, odkiaľ môže vykročiť dvoma smermi. Bez inovácií a podpory talentov v oblastiach, ktoré presahujú montáž, hrozí, že sa nenávratne ocitneme na periferii Európy. Krčah s vodou je plný, ale je to len otázka času, kedy sa prevráti a všetko, na čom sme pracovali, sa vyparí. Je na čase, aby sme sa prebudili a rýchlo reagovali. Budúcnosť sa nezastaví a ak nezmeškáme šancu, hrozí, že budeme iba pozorovateľmi vlastného úpadku.
