Na Slovensku môže vzniknúť koordinačný orgán pre správu štátnych budov
Podľa nových plánov Ministerstva vnútra SR je v hre zriadenie ústredného koordinačného orgánu, ktorý sa má zaoberať efektívnou a hospodárnou správou štátnych budov. Tento krok naznačuje vážnosť situácie, v ktorej sa momentálne nachádza slovenská administratíva, a vyžaduje si dôsledné kroky.
Ministerstvo tvrdí, že cieľom orgánu bude nielen dohľad nad správou budov, ale aj zabezpečenie ich každodennej prevádzky. Takáto centralizácia správy by mala potenciál znížiť náklady a zvýšiť kvalitu služieb ich užívateľom. Na obzore je i vznik centrálneho správcu, akýsi „majster správy,” ktorý by prebral zodpovednosť za chod týchto budov. Je otázne, či občania budú môcť prijať ďalší krok k centralizácií, keď mnohí z nich už majú dostatok byrokracie na krku.
Ministerstvo s ambicióznymi cieľmi
Podľa stratégií sa plánuje do roku 2035 obnoviť 30 percent energeticky nehospodárnych administratívnych budov. Výsledkom by malo byť znižovanie nákladov na energie, a tým aj úspory verejných financií, avšak predpoklady ostávajú vo vzduchu. Pre občanov je podstatné, že znovu ide o sľuby a zákonnosť je často otázne. Darný týranie zdrojov a neefektívne nakladanie s verejnými financiami je v mnohých prípadoch len ďalšou ranou na už tak poškodenú pleť verejného sektora.
Nové plány sa objavili vo svetle kritiky nedostatočnej efektivity v správe budov, a skeptici môžu oprávnene považovať tento krok za ďalší pokus premiestniť zodpovednosť z ramien ministri na inštitúcie bez jasných výstupov. Bezrealizované plány sú však na systémovom úpadku nielen nepomerne, ale aj pre nich zložitým spôsobom, samousvedčovaním a naučením bez reálneho výsledku.
Realita zmeny
Riaditelia štátnych budov a administratívy majú ešte pred sebou dlhú cestu k prechodu na nový systém. Ľudia môžu povzbudiť vo svojej zaslepenosti snahu o transparentnosť, avšak skutočný dopad opatrení sa ukáže až časom a nie v predvolebnom stvárnení. Udržanie financovania týchto procesov bude ďalšou prekážkou, kde opäť občania prídu o peniaze, ak z mnohých sľubov nič neprevedú do reality.
Budúcnosť možno prinesie zmeny, ale občania by mali sledovať, ako sa im naservírujú ďalšie politické čachre, a to nielen v naturálnych a peňažných zmenách, ale najmä v kazení morálneho a etického zaväzovania, ktoré ťažko predlžuje čas a síl pádu do abyssu sklamania.
