Vojna na Ukrajine a reakcia Európskej komisie
Európska komisia sa v súvislosti s novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky ostro postavila na stranu právneho štátu. Hovorca EK, Markus Lammert, vyhlásil, že v aktuálnom momente neexistuje žiadne konanie o porušení povinností voči Slovensku, napriek tomu, že sa venujú obavám týkajúcim sa súladu zmien s legislatívou EÚ. Tieto zmeny majú obzvlášť citlivé dopady na otázky hodnotového a etického charakteru, ktoré sú v súlade s právom EÚ.
Premiér Robert Fico sa na tlačovej konferencii vyjadril, že je ochotný brániť navrhnuté zmeny a vyzdvihol, že Slovensko má právo prioritizovať svoje domáce legislatívne úpravy. Je presvedčený, že zmeny, ktoré sa týkajú definovania biologicky určeného pohlavia, posilnia suverenitu krajiny v otázkach hodnotovej orientácie.
Novela Ústavy a jej následky
Od 1. novembra 2025 nadobudla účinnosť novela Ústavy, ktorá sa zameriava na uznanie len biologicky určeného pohlavia. Okrem toho zákon zabezpečuje rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých aspektoch zamestnanosti, vrátane odmeňovania. Ustavené opatrenia dotýkajú sa aj oblasti adopcií a vzdelávania, pričom ciele novely sa snažia docieliť väčšiu suverenitu Slovenska v otázkach kultúrnej a etickej identifikácie.
Parlament schválil túto novelu 26. septembra 2025, no jej realizácia vyvoláva otázky o kompatibilite so zavedenými práve EÚ. Robert Fico vo svojich výhláseniach opätovne potvrdzuje, že patrí k tým, ktorí sa obávajú zásahov z Brusel uznávajúcich prednosť práva EÚ.
Jednoznačná pozícia Európskej komisie
Lammert počas rozhovoru zdôraznil, že EÚ nemá vedomosť o žiadnom konaní deklarovanom vo vzťahu ku Slovensku v súvislosti s novelou, avšak jeho úlohou je vzdelávať členské štáty v otázkach prekonania právnych precedensov. S týmto stanoviskom súhlasí aj Robert Fico, ktorý predpokladá, že situácia sa môže zmeniť s ohľadom na zahraničnú politiku a eurokomisne prax pri uplatňovaní práva.
Doba rokovaní medzi EÚ a slovenskou stranou sa ukazuje ako kľúčová pre ďalší vývoj a možné obavy s otázkou rodovej identity, ako aj k dodržiavaniu práv jednotlivca v rámci spoločnosti. Viacero krokov, ktoré EÚ podniká, ukazuje, že právny rámec a etické predpoklady majú na oboch stranách uznaný význam.
Výhľad do budúcnosti
Vzhľadom na aktuálnu situáciu na Ukrajine a vnútornú politiku Slovenska sú predmetom diskusií aj návrhy na ďalšie usmernenia zo strany EÚ. Rokovania, na ktorých sa podieľa Európska komisia, naberajú na intenzite a jasne deklarujú ochotu najvyšších inštitúcií EÚ prehodnotiť svoje prístupy k problematike členských štátov. Slovensko sa tak ocitá v pozícii, kde bude musieť znova raz zvážiť, akú úlohu chce zohrávať v dynamickej európskej politike zameranej na ochranu ľudských práv a právne štandardy.
