Taliansko a Albánsko podpísali dohodu o širokej hospodárskej spolupráci
Premiérka Talianska Giorgia Meloniová a jej albánsky náprotivok Edi Rama sa vo štvrtok v Ríme dohodli na rozšírení spolupráce v hospodárskom a migračnom sektore. Nová dohoda, ktorá prichádza dva roky po uzavretí predchádzajúcej migračnej dohody, sa zameriava na vytvorenie základov pre zriadenie migračných centier v Albánsku, čím chce Taliansko posilniť svoju kontrolu nad migráciou a asylom.
Meloniová vyjadrila vďaku albánskemu predsedovi vlády a jeho administratíve za ich ochotu spolupracovať. „Albánsko preukazuje solidaritu s krajinami EÚ a správa sa, ako keby už bolo členským štátom,“ dodala Meloniová.
V rámci dohodnutých oblastí spolupráce sa objavujú infraštruktúra, obrana, bezpečnosť, energetika a zdravotníctvo. Kontroverzné migračné centrá, ktoré Taliansko zriadilo na albánskom území, však vyvolávajú rozporuplné reakcie. Opozícia v Taliansku kritizuje nielen nedostatočné využitie týchto centier, ale aj právne problémy spojené so zadržiavaním migrantov.
Kritika migračného modelu
Taliansko je prvou európskou krajinou, ktorá realizuje presun žiadateľov o azyl do tretích krajín, a to bez rozhodnutia o ich žiadosťach. Tento prístup, známy ako „albánsky model“, čelí právnym prekážkam, keďže talianske súdy opakovane blokovali jeho vykonávanie. Mnoho žiadateľov o azyl bolo nezákonne zadržiavaných, čo vyvolalo širokú diskusiu o jeho efektívnosti a spravodlivosti.
Centrum v Gjadëri, ktorého cieľom bolo urýchliť spracovanie žiadostí o azyl mimo Talianska, sa od otvorenia využíva hlavne na deportácie, čo úplne nesúhlasí s pôvodným zámerom. Meloniová tak čelí silnej kritike, a to aj za úplnú neefektívnosť pôvodne deklarovaného plánu. Na Gjadër sa mala umiestniť mesačne približne 3 000 žiadateľov o azyl, avšak situácia, ako výsledok, je začarovaná zložitými právnymi otázkami a nepotvrdenými sľubmi.
Albánsky model má teda pred sebou jasné výzvy. Kontroverzné azylové centrá, predpokladané ako prostriedok na optimalizáciu migračného procesu, sa stretávajú s rastúcou opozíciou. Zatiaľ čo Meloniová obhajuje tieto iniciatívy ako krok k zmene paradigmy v riadení migrácie, skeptici varujú pred ich reálnou funkčnosťou a etickými aspektmi, ktoré s ich realizáciou súvisia.
