Kanada a Francúzsko odmietajú platiť za členstvo v Rade mieru pre Gazu
V súčasnosti Kanada a Francúzsko neplánujú zaplatiť miliardu dolárov, ktorá je podmienkou na členstvo v novovznikajúcej Rade mieru pre Pásmo Gazy. Podľa informácií z kanadskej vlády sa ministerský úrad vyjadril, že princíp „plateného členstva” je neprijateľný. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí zároveň upozorňuje, že charta tejto rady podkopáva autoritu Organizácie Spojených národov (OSN) a vyvoláva vážne otázky týkajúce sa rešpektovania dohodnutých rezolúcií o palestínskej štátnosti.
Rada mieru pod vedením Trumpa
Rada mieru je súčasťou mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zahŕňa významné platby a dohody o rekonštrukcii Gazy. O členstvo v tejto rade bolo pozvaných približne 60 krajín, pričom Trump podmieneňoval toto členstvo ročnou platbou vo výške jednej miliardy dolárov. Rada má mať za úlohu dohliadať na správu Gazy v období po prímerí, ktoré nadobudlo účinnosť 10. októbra 2025 a ukončilo dva roky trvajúci konflikt.
Francúzsko odmieta pozvanie
Francúzsko predtým oznámilo, že zvažuje ustanovenia textu návrhu Rady, no v priebehu niekoľkých hodín sa vyjadrilo, že nemá v úmysle prijímať pozvanie. Charta rady podľa francúzskych predstaviteľov presahuje rámec situácie v Gaze a vyvoláva obavy o dodržiavanie medzinárodného práva.
Kanada otvorená k účasti
Kanadský premiér Mark Carney zároveň vyjadril záujem zúčastniť sa na práci tohto grémia, hoci sa krajina odmieta podriadiť podmienke plateného členstva. Vláda zdôraznila, že je dôležité byť prítomný pri rokovacom stole a ovplyvniť proces formovania rady z vnútra. Kanada však zatiaľ nebola požiadaná, aby platila za členstvo.
Pozvánky pre ostatné krajiny
Medzi pozvanými sú aj významní svetoví lídri ako Viktor Orbán z Maďarska, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, Talianska premiérka Giorgia Meloniová, či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Trump pozval aj ruského prezidenta Vladimira Putina ako člena rady, čo zvyšuje geopolitické napätie okolo tohto rozhodnutia.
Dôsledky a kontext
Rada mieru a jej fungovanie sa zdajú byť kľúčovými aspektami Trumpovho pokojného plánu, na ktorom sú dohodnutí Izrael a palestínske hnutie Hamas. Zároveň sa objavujú obavy, že Rada by mohla zasahovať do vážnych otázok týkajúcich sa medzinárodných dohovorov a postavenia Palestíny v rámci OSN. Rezolúcia č. 2803 prijatá Bezpečnostnou radou OSN, ktorá je podporovaná Francúzskom, sa zameriava na posilnenie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a na podporu sebaurčenia Palestínčanov.
