Ústavný súd zastavil Matúša Šutaja Eštoka: Minister nevyčerpal možnosti obrany pred podaním sťažnosti
Ústavný súd Slovenskej republiky zverejnil rozhodnutie, ktoré odmieta ústavnú sťažnosť ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, týkajúcu sa kontumačného rozsudku v prípade vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Súd konštatoval, že minister sa obrátil na najvyšší súdny orgán predčasne, bez toho, aby najprv vyčerpal všetky dostupné právne prostriedky. Odmietnutie sťažnosti vyplýva z princípu subsidiarity, ktorý hovorí, že ústavné súdy by sa mali zaoberať sťažnosťami až po tom, čo zlyhajú bežné súdy.
Z dokumentu vyplýva, že Ústavný súd, v zložení Miroslav Duriš, Jana Baricová a Miloš Maďar, dospel k záveru, že Šutaj Eštok sa mal najprv snažiť o právnu nápravu prostredníctvom všeobecných súdov. V opačnom prípade by mohlo nastať neprípustné zasahovanie do rozhodovacej činnosti súdov, čím by sa mohla legitimizovať nedbanlivosť procesnej strany a narušiť práva protistrany.
Minister podľa prokurátorov a obvinenia z kontumačného rozsudku musí vyplatiť šiestim vyšetrovateľom odškodné vo výške 90-tisíc eur a zároveň sa ospravedlniť za výroky, ktorými ich prirovnal k odsúdenému mafiánskemu bossovi Mikulášovi Černákovi. Šutaj Eštok, ktorý podal odvolanie podľa Civilného sporového poriadku po uplynutí lehoty, sa snažil aktivovať žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, pričom Mestský súd Bratislava o tejto žiadosti v čase podania jeho ústavnej sťažnosti ešte nerozhodol.
Ústavný súd zamietol argumenty Šutaja Eštoka, ktorý sa pričinil o presadenie výnimky z princípu subsidiarity na základe hrozby „odopretia spravodlivosti“ a vysokej finančnej ujmy. Súd zdôraznil, že aj prípadné zamietnutie žiadosti o odpustenie lehoty neznamená, že by minister nemal ďalšie možnosti, ako sa brániť. Ústavný súd mal pripomenúť, že rozhodovať o merite veci pred jeho prejednaním v obyčajných súdoch by úplne narušilo právny proces.
Celý incident tak vyvoláva otázky nielen o efektnosti fungovania súdneho systému, ale taktiež o kompetenciách a povinnostiach tých, ktorí zastávajú politické funkcie. Na pozadí tejto situácie sa javí, že party, ako sú vyšetrovateľské orgány, sú vystavené manipuláciám a nátlaku politických autorít, čo môže narušiť ich nestrannosť a integritu.
