Európska komisia koná voči Slovensku pre zmenu Úradu na ochranu oznamovateľov
Európska komisia začala konanie proti Slovensku pre legislatívne zmeny týkajúce sa Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Tento krok vyplýva z nedávneho prijatia zákona, ktorý mení pôvodné zloženie úradu na nový, pričom podľa EK ide o porušenie európskej smernice a Chartu základných práv. Hoci zákon ešte nadobudol účinnosť, keďže Ústavný súd SR ho predtým pozastavil, jeho obsah vzbudil obavy a odpor voči právnym normám EÚ.
Nový zákon, ktorý mal pôvodne zrušiť ÚOO k 1. januáru 2026, má teraz pokračovať vo svojich činnostiach, pretože súd rozhodol o jeho pozastavení. Predsedníčka ÚOO, Zuzana Dlugošová, v minulosti viackrát vyjadrila svoj názor, že pripravované legislatívne zmeny sú v rozpore s právom EÚ a podrobila komplexnej kritike spôsob, akým bola legislatíva prijatá.
Kritika a argumenty proti legislatívnym zmenám
Dlugošová bola pripravená obhajovať svoje stanovisko na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, avšak jej argumenty o nesúlade zákona s právom EÚ neboli prijaté poslancami a legislatíva bola schválená. Takýto postup viedol k obavám, že Slovensko sa môže vystaviť sankciám zo strany EÚ, ak nedôjde k náprave.
Transformácia ÚOO na nový úrad, ktorý by sa mal zaoberať aj ochranou obetí trestných činov, nie je len otázkou legislatívnych škrupúľ, ale aj otázkou správneho nastavenia podmienok ochrany oznamovateľov v rámci právneho a spoločenského diskurzu. Kritici poukázali na nedostatočnú transparentnosť legislatívneho procesu a na spôsob, akým sa poslanci snažili obísť odborné pripomienky pri schvaľovaní.
Možné následky a reakcie
Podľa výkonného orgánu EÚ, ak Slovensko nebude schopné poskytnúť prijateľné vysvetlenie alebo nedôjde k náprave svojich legislatívnych krokov, Európska komisia môže prejsť k zaslaniu odôvodneného stanoviska a pokračovať s právnymi krokmi voči Slovensku. Takéto postupy môžu viesť až k žalobám na Súdnom dvore EÚ, čo by mohlo mať za následok ďalšie sankcie a zhoršenie reputácie krajiny v rámci EÚ.
Petícia a protesty proti legislatívnym zmenám odrážajú nielen obavy občanov o ochranu oznamovateľov, ale aj širšie otázky o právnom štáte a demokratických normách na Slovensku, ktoré sa stávajú predmetom diskusií na všetkých úrovniach spoločnosti.