Príbeh lyžiarskej legendy: Staré vleky na Holom diele
Lyžiarsky areál Holý diel, nachádzajúci sa nad obcou Višňové, má za sebou vyše 50-ročnú históriu, ktorá je poznačená vôľou a odhodlaním miestnych ľudí. Príbeh tohto areálu, ktorý bol vybudovaný s pomocou miestnych nadšencov, je dnes už takmer neuveriteľný v čase, keď sú prevládajúce komerčné lyžiarske strediská a umelý sneh.
Na svahu, kde sa kedysi lyžovalo, je teraz ticho. Tento priestor sa pre mnohých Višňovčanov stal symbolom ich detstva a spoločného úsilia. V rokoch 1972 až 1973 sa iniciatíva niekoľkých nadšencov, vrátane zakladateľa Milana Turského, transformovala na vybudovanie prvého vleku, ktorý bol poháňaný elektrocentrálou.
Štyridsať rokov spoločne
Lyžiarsky areál bol unikátom, pretože v ňom neexistovali pevné stavby – vleky a chaty sa stavali s ohľadom na legislatívne obmedzenia. Začalo to malým kotvičkovým vlekom, ktorý nahradili prenosné vleky umožňujúce majiteľom vyhnúť sa potrebám o stavebné povolenia.
Richard Straňan, ktorý sa stal predsedom lyžiarskeho oddielu, prešiel celým procesom и s jeho rodinou spoločne s komunitou budovali areál, ktorý bol pre každého z nich niečím osobitým. „Keď bolo potrebné potiahnuť kabel alebo postaviť vlek, prišlo 84 chlapov z dediny, ktorí si to vzali na seba,” tvrdí Turský.
Prevádzka ako životný štýl
Prevádzka areálu bola výnimočná svojim prístupom a odhodlaním. Dnešný lyžiar si nevie predstaviť, že pred zjazdom je nutné naštartovať vleky, ktorej obsluha zahŕňala riešenie mnohých technických problémov. Dnes, keď lyžiari prechádzajú iba turniketom, sa na Holom diele ešte pred príchodom prvých jazdcov zastavovalo na hostingovú službu a spaľovalo sa propán-bután pri naštartovaní motorov.”Každý z nás to robil s láskou a ochotou,” dodáva Richard s úsmevom.
Transformácia z tradície na modernú éru
Postupne však areál prešiel premenou, a to nielen technicky, ale aj demograficky. Deti zakladateľov už nemajú záujem o prevádzku tohto strediska. Ľudia, ktorí žili na svahu a pomáhali s údržbou, dnes už nie sú ochotní investovať svoj čas a energiu do takýchto aktivít. Sťažnosti na nedostatok snehu a sezónne obmedzenia sa stali prekážkami, s ktorými sa moderný lyžiar musí vyrovnať.
Posledná lúka
Koniec Holého diela bol však predzvesťou jeho odchodu do histórie. Staré vleky, ktoré slúžili desaťročia, sa nedali udržiavať a posledný raz spustili prevádzku pred piatimi rokmi. Najväčším problémom sa stalo počasie a nedostatok snehu, čo viedlo k razantnému poklesu návštevnosti. Dnes trvá Richardovo úsilie o udržanie spomienok na túto lyžiarsku legendu, s cieľom uchovať spomienky vo forme tradície. „Nechcem, aby sa táto lúka zalesnila,” hovorí Richard, ktorý sa snaží prostredníctvom súťaží a aktyít udržiavať spomienky na toto unikátne miesto nažive.
Holý diel, dnes už iba spomienka na časy, keď sa lyžiari stretávali na svahoch s priateľmi a rodinou, ostáva symbolom niečoho väčšieho: komunity, ktorá sa spojila pre spoločný cieľ – užiť si lyžovanie a vytvárať krásne spomienky. Teraz, keď sú vleky ticho, ich dedičstvo žije v srdciach a mysliach tých, ktorí tam trávili nezabudnuteľné chvíle.
