Iránka Nasi žijúca na Slovensku: Zúfalstvo je také veľké, že ľudia tancujú, aj keď im bombardujú domy
Nastaran „Nasi” Alaghmandan Motlagh, známa slovenská stand-up komička a herečka, si už 15 rokov užíva život na Slovensku. V rozhovore sa otvorene delí o svojich pocitoch a skúsenostiach z Iránu, kde vojna a útlak zrodili zúfalú nádej na slobodu.
Na Slovensko sa Nasi presťahovala z Teheránu, kde žila do svojich pätnástich rokov. Dôvodom migrácie bola zložitá ekonomická situácia v krajine, kde podtlak a nespokojnosť obyvateľov narastali. Vo svojom osobnom príbehu Nasi opisuje radikálne kultúrne a emocionálne zmeny, ktorými si musela prejsť. Príchod do novej krajiny predstavoval pre ňu obrovský kultúrny šok, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a interakciu s chlapcami, ktorých stretávala v zmiešaných triedach.
V súvislosti s nedávnymi útokmi na Irán Nasi hovorí o pocitoch zúfalstva a bolesti, ktoré vo vojnou zasiahnutom národe vyvoláva. Popisuje situáciu v krajine, kde aj bombardovanie vlastného hlavného mesta môže byť vnímané ako jediná iskra nádeje na zmenu. Odpovede na bombardovanie sú paradoxné – ľudia v uliciach tancujú a oslavujú po získaní nádeje, že konečne budú môcť žiť vo svojich krajinách voľne a bez útlaku.
Kultúrne porovnania a predsudky
Nasi rozpráva o svojich spomienkach na detstvo v Iráne, najmä na znečistené ovzdušie a dopravné zápchy, ktoré sú typické pre Teherán. Pri svojom príchode na Slovensko si rýchlo uvedomila, že obyvateľstvo krajiny má voči ľuďom z Blízkeho východu množstvo predsudkov. Najčastejším je presvedčenie, že všetci Iránci sú moslimovia a nosia hidžáb. Foriem nepravdivých stereotypov, ktoré si často neberú na vedomie, je mnoho, a Nasi sa snaží pomocou svojho umenia a verejného slova tieto predsudky prekonávať.
Vo svojich rozprávaniach sa dotýka aj témy, ako vnímanie pohostinnosti a priamočiarosti medzi Slovákmi a Iráncami. Pochopenie odlišností v kultúre, ako je schopnosť priamo odmietnuť niečo bez zbytočnej slušnosti, by mohli vzájomne obohatiť obe strany.
Vojna a jej dôsledky
Nasi otvorene hovorí o vojenských zásahoch a teroristických aktoch v Iránu, ktoré sprevádzajú informácie zo zahraničia. Popisuje realitu, kde je zábudlivosť na útlak a boj za slobodu jej ľudí otázkou prežitia. V rozhovore vysvetľuje, prečo je pre iránsky národ vojna vnímaná ako možnosť zbaviť sa tyranskej moci a obnoviť úctu k vlastnej slobode.
Vo svete, kde sú pravidelne vyvolávané vojenské operácie a zasahovanie do iránskej politiky, Nasi dodáva, že je nevyhnutné poznať obyvateľov a ich túžby. Zúfalstvo tých, ktorí riskujú svoje životy za spravodlivosť a slobodu, by malo byť počuť aj za hranicami, a to je jej cieľom.
Budúcnosť Iránu a nádeje jeho obyvateľov
Nasi sa zamýšľa nad budúcnosťou Iránu. Svojim rodným krajinám chýba otvorenosť a sloboda, a najväčšou nádejou je práca na zmene a vízia lepších zajtrajškov. Mnohé Iránky, ktoré mali šťastie narodiť sa v rodinách, ktoré ich učili rešpektovať samé seba, teraz bojujú za rovnaké práva vo vlastnej krajine. Všetci veria, že vojna, ktorá pravdepodobne príde, bude prvým krokom k reálnej zmene.
Celý rozhovor je reflektovaním života medzi manifestovanými protichodnými realitami – medzi tým, kto je v Iráne a kým je na Slovensku. Nasi ponúka pohľad na integrovanú iránsku kultúru a jej hodnoty, ktoré si želá, aby boli chápané a prehlbované aj v novej domovine.
