Prečo Rusko neodsudzuje útok na Irán až tak ostro?
Rusko síce deklarovalo strategické partnerstvo s Teheránom, avšak jeho reakcia na nedávne útoky Spojených štátov a Izraela na Irán zostáva iba pri diplomatických gestách a vyhláseniach bez reálneho následného konania. Kremeľ ostro kritizoval tieto akcie, označujúc ich za nevyprovokovanú agresiu voči suverénnemu štátu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti upozorňuje na porušovanie medzinárodného práva a riziko eskalácie konfliktu.
Medvedev a vyjadrenie solidarity
Po útokoch z 28. februára 2026 Moskva spoločne s Pekingom vyzvala na okamžité zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a apelovala na návrat k rokovaniam. Verzia o činnej zlobe sa u Medvedeva ukazuje, keď hovorí o agende západu vo vzťahu k Iránu ako krycej operácii. Poukazuje na to, že rokovania s Iránom sa v skutočnosti nepokračovali. Až pozoruhodné je, že ani Rusko, ani Čína sa nesnažili zaviesť akékoľvek sankcie voči USA alebo Izraelu, či poskytnúť vojenskú pomoc Teheránu.
Putin vyjadruje sústrasť a význam Chameneího
Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril sústrasť iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi pri príležitosti smrti najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Podľa Kremľa bol Chameneí významnou postavou v bilaterálnych vzťahoch a jeho prínos k rusko-iránskemu partnerstvu bude nezabudnuteľný. Putin podotkol, že Chameneí bol štátnik, ktorý povzbudil priateľské vzťahy medzi oboma krajinami.
Kritika zo strany Washingtonu
Ostré slová zazneli aj z Washingtonu. Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, označil USA ako „mierotvorcu”, ktorý opäť ukázal svoju pravú tvár. Vyhlásil, že všetky rokovania s Iránom boli len predstieraním a vyzdvihol fakt, že historicky presahujúce konfrontácie medzi USA a Iránom sa intenzifikujú.
Bez reálnej pomoci Teheránu
Analytici dodávajú, že Rusko v súčasnosti nemá kapacity na to, aby efektívne podporilo Irán v prípade krízových situácií, najmä v svetle svojej vojny na Ukrajine. Zahraničný inštitút pre štúdium vojny uvádza, že Moskva nedokázala podporiť Irán efektívne ani pri predchádzajúcich útokoch a zostáva pri výhradne politických a diplomatických vyhláseniach.
Ukrajinská reakcia na situáciu
Ukrajina, na druhej strane, reaguje na vývoj s tvrdším tónom. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyjadril, že pád iránskeho režimu by mohol zlepšiť globálnu bezpečnosť a posilniť stabilitu na Blízkom východe. Tieto vyhlásenia sa odvíjajú od vojenskej a ekonomickej situácie, ktorá vyplýva z podpory Iránu pre Moskvu v konflikte s Kyjevom.
Závery
Súčasná situácia medzi Ruskom a Iránom je zložitá. Hoci sa ruská rétorika zdá byť silná a vyjadruje podporu, reálne kroky a vojenská pomoc sú cenovo obmedzené. Medvedev a Putin sú pred veľkým diplomatickým a strategickým testom, ktorý určí budúcnosť rusko-iránskeho vzťahu v neustále sa meniacom globálnom prostredí.
