Zomrel som už pred rokom, telo venujem vede
Róbert Szaniszló, 25-ročný študent strojného inžinierstva, sa rozhodol darovať svoje telo vede. Po tom, čo mu lekári na Slovensku oznámili, že má len tri mesiace života, sa rozhodol o svojej situácii bojovať a vyhľadal pomoc vo Švajčiarsku. Róbert, ktorý má implantovaný ventrikulo-peritoneálny šant na reguláciu tlaku v lebke, hovorí, že sa cíti prekvapivo zdravo, a to aj napriek agresívnemu nálezu v jeho hlave.
Róbert popisuje, že po prvotných ťažkostiach, ktoré sa objavili po vírusovej infekcii, mu lekári diagnostikovali difúzny glióm, jeden z najagresívnejších typov rakoviny. Napriek tomu, že by mnohí ľudia v jeho situácii pociťovali beznádejnosť, on sa postavil k svojmu osudu pragmaticky. Sníva o operácii vo Švajčiarsku, kde ho čakajú odborníci s najmodernejšou technikou, ktoré by mu mohli poskytnúť záchranu.
Odhodlanie a túžba pomôcť
V rozhovore sa Róbert zveril, že aj na operáciu sa teší, aj keď priznáva, že prichádzajú úzkostné myšlienky o možných komplikáciách. „Ak by sa niečo pokazilo, chcem, aby moje orgány boli darované tým, ktorí ich potrebujú, aby som urobil niečo dobré aj po smrti,“ hovorí Róbert a usmieva sa. Tento mladý muž sa snaží žiť svoj život s maximálnym účelom, preto sa rozhodol pre alternatívnu cestu bez chemoterapie a radioterapie, aby jeho telo poslúžilo na vedecké účely.
Vyrovnaný prístup k životu a smrti
Róbert tvrdí, že sa cíti ako zdravý človek, a jeho optimizmus je obsiahnutý v jeho hlase. Popisuje, ako sa mu podarilo prekonať psychické prekážky a akým spôsobom ho matematika a fyzika naučili strategicky uvažovať o situáciách, pred ktorými sa jeho telo ocitlo. Je si vedomý toho, že lekári na Slovensku často nemajú čas na diagnostiku jeho zložitej situácie, a preto hľadá pomoc a nádejou vo svetovej medicíne.
Financovanie operácie a podpora od rodiny
Na operáciu vo Švajčiarsku si musel Róbert vyzbierať peniaze sám. Dosiahol približne 90-tisíc eur, avšak ak by mu nepomohli darcovia, jeho rodičia uvažovali o predaji domu. Róbert hovorí, že peniaze považuje za druhoradé oproti svojmu zdravému životu a túžbe vyliečiť sa. V súčasnosti sa snaží vyrovnať s administratívnymi prekážkami a následne podstúpiť operáciu, na ktorú sa teší.
Strach a nádej pred operáciou
Počas všetkých prekalebrán Róbert objavuje hlboké vyrovnanie so svojim osudom. Hovorí, že strach je niečo, čo sa dá prekonať, a že sa snaží sústrediť na to, čo môže urobiť pre seba i pre ostatných. Verí, že každý problém má riešenie, a že aj táto zdánlivo neriešiteľná situácia je len kamienkom na ceste k jeho uzdraveniu, pričom je mu jasné, že bude musieť prejsť obrovskou výzvou a riskantnou operáciou.
Celospoločenský dopad jeho rozhodnutia
Róbertova snaha je aj zásadnou lekciou pre širokú verejnosť. Jeho rozhodnutie darovať svoje telo a orgány tak, aby mohli byť prínosom pre ostatných, svedčí o jeho hlbokom presvedčení o význame života a jeho nielen pre seba, ale aj pre celú spoločnosť. Tento diskurz o zmysle existencie, smrteľnosti a hodnoty ľudskej asistencie je v súčasnej dobe nesmierne významný.
