Maďarská Národná volebná komisia odmietla schváliť celoštátne referendum
Maďarská Národná volebná komisia (NVB) rozhodla, že sa nebude konať celoštátne referendum zamerané na zavedenie priamej voľby prezidenta občanmi. Podľa komisie, ktorej vedenie je v rukách predsedu Róberta Sasváriho, je tento krok právne neprípustný. Komisia sa odvoláva na historický precedens z roku 2015, kedy bol podobný plebiscit vyhlásený za právne neprijateľný, keďže by to mohlo obmedziť parlament v jeho ústavnej kompetencii na voľbu prezidenta.
Ústava a parlamentná moc
Súčasná maďarská ústava jasne stanovuje, že hlava štátu, teda prezident, je volená parlamentom, nie priamym hlasovaním občanov. NVB vo svojom rozhodnutí zdôrazňuje, že úspešné referendum by znamenalo, že by sa parlament musel vzdať svojej výsadnej úlohy v tejto otázke, čo je v jeho očiach právne neprijateľné. Takéto zakotvenie zabezpečuje ochranu postavenia prezidenta a spôsobu jeho voľby pred možnými zmenami prostredníctvom referenda.
Politické napätie a hrozby odvolaním prezidenta
Premiér Péter Magyar, ktorý získal víťazstvo v aprílových parlamentných voľbách, vyzval prezidenta Tamása Sulyoka, aby odstúpil do konca mája 2026. S odstúpením hlavy štátu prezident odmietol a tým sa otvorila možnosť na jeho odvolanie. Magyar avizoval, že je pripravený iniciovať proces jeho odvolania na základe dvojtretinovej väčšiny v parlamente.
Možné dôsledky pre politický systém
Rozhodnutie NVB môže mať zásadný dopad na politickú klímu v Maďarsku, keďže podkopáva snahu o zmenu volebného systému a vyvoláva diskusie o ústavnosti a parlamentarizme v krajine. Opatrenia premiéra Magyara a jeho politická stratégia voči prezidentovi naznačujú rastúce napätie a konflikty v politickej scéne, ktoré môžu ovplyvniť budúce voľby a vládne rozhodovanie v Maďarsku.
