Genocída v Srebrenici po 31 rokoch: Desať novoidentifikovaných obetí našlo miesto posledného odpočinku
Tisíce ľudí sa v sobotu 11. júla 2026 zišli na pamätnom cintoríne v Potočari, obci na východe Bosny a Hercegoviny, aby si pripomenuli 31. výročie genocídy v Srebrenici. Počas tejto tragédie bolo v júli 1995 zavraždených približne 8000 moslimských mužov a chlapcov. Na slávnosti sa konal aj pohreb ostatkov desiatich novoidentifikovaných obetí, ktoré boli exhumované z masových hrobov medzi rokmi 1997 a 2022. Zúčastnení mali možnosť uctiť si pamiatku obetí, z ktorých mnohé, ako uviedli organizátori, stále zostávajú nezvestné. Momentálne chýbajú ostatky viac ako 900 obetí.
Pohreb desiatich novoidentifikovaných obetí sa uskutočnil na pamätnom cintoríne, kde je v súčasnosti pochovaných viac než 6700 osôb. Vojna, ktorá sa odohrala medzi rokmi 1992 a 1995 a ktorú sprevádzalo etnické násilie a masakre, vyžiadala približne 100-tisíc životov. Genocída v Srebrenici sa považuje za najhorší masaker v Európe od konca druhej svetovej vojny. V období, kedy bola Srebrenica vyhlásená za bezpečnú zónu OSN, sa tam odohrali nepredstaviteľné zločiny proti ľudskosti. Mnohé obete sa do posledného okamihu spoliehali na ochranu medzinárodného spoločenstva.
Medzinárodné uznanie a prevencia budúcich zločinov
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ) uznali tieto tragické udalosti ako genocídu . Rôzni vodcovia tej doby, ako Radovan Karadžič a Ratko Mladič, boli nielen vzatí na zodpovednosť, ale aj odsúdení za svoj nepriamy podiel na masakri. V máji 2024 Valné zhromaždenie OSN schválilo návrh na vyhlásenie medzinárodného dňa pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. Tento krok bol však predmetom odporu zo strany krajín ako Srbsko, Čína, Rusko a Maďarsko.
Počas spomienkovej akcie na Potočari, Hamdija Fejzič, zástupca primátora Srebrenice, zdôraznil, že Srebrenica je permanentným varovaním pred opakovaním takýchto zločinov. „Musíme sa učiť zo svojej histórie a zabezpečiť, aby sa podobné zločiny už nikdy nezopakovali,“ uviedol pri príležitosti upomienky na tragické udalosti.
Hlas matiek z Srebrenice
Kada Hotičová, podpredsedníčka združenia Matky zo Srebrenice, vo svojom emotívnom prejave povedala, že vojenské jednotky OSN sa zaviazali chrániť civilistov, no nakoniec, ich ochrana sa ukázala ako iluzórna. „Naši muži a chlapci boli doslova podaní na tanieri vrahom. História je tu napísaná bielymi náhrobnými kameňmi,“ vyjadrila sa Hotičová.
Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu, Louis Crishock, vyhlásil, že stratu, ktorú obete a ich rodiny zažili, nemožno nikdy úplne napraviť, a že spomienka na zavraždených by mala byť pre súčasné aj budúce generácie dodatočným impulzom k podpore mieru a zmierenia.
Záver
Genocída v Srebrenici ostáva temnou kapitolou európskej historie, ktorá poukazuje na kritický význam medzinárodných mechanizmov na ochranu a zabezpečenie práv jednotlivcov a etnických skupín. Uctenie pamiatky obetí, ako aj uznanie ich utrpenia, sú zásadné pre budúcnosť spoločnosti, v ktorej sieť mieru a spravodlivosti môže prevládať nad nenávisťou a násilím.
