Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách
Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Výnos päťročného dlhopisu Nemecka v uplynulých dňoch prekročil trojpercentnú hranicu a nachádza sa na vyššej úrovni, akú dosiahol po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
Analytik J&T banky Stanislav Pánis upozorňuje, že v prípade Spojených štátov vidíme najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii. Ceny amerických štátnych dlhopisov sa podľa neho nedokázali vrátiť na maximá z augusta 2020 už takmer šesť rokov.
Bitka o peniaze s veľkými firmami
Analytik ČSOB Marek Gábriš vidí za nárastom výnosov rast dlhu viacerých krajín, rast dopytu po financovaní kvôli investíciám spojeným s umelou inteligenciou a výdavkami na obranu, vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania a nárast úrokových sadzieb.
Odborník Finaxu Ján Tonka priblížil, že veľké technologické firmy financujú výstavbu dátových centier aj dlhopismi s dlhou dobou splatnosti. Kým USA majú rating AA+, Microsoft a Johnson & Johnson si udržali najvyššie hodnotenie AAA. Štát preto už automaticky nemôžeme považovať za spoľahlivejšieho dlžníka než úspešnú nadnárodnú firmu.
Štát zatiaľ problém nemal
Európska komisia očakáva bez ďalších opatrení rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. Napriek tomu štát problém s pôžičkami nemal. Priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo z 1,8 na 2,4-násobok.
Gábriš upozorňuje, že podiel zahraničných investorov na držbe slovenských vládnych dlhopisov dosahuje asi 60 percent. Pri prípadnej kríze bývajú nervóznejší a rýchlejšie opúšťajú trh.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Kým pred piatimi rokmi nedosahovali náklady na dlh ani jedno percento HDP, aktuálne sme neďaleko od dvojnásobku. Keď si štát požičia 10 miliárd eur o jeden percentuálny bod drahšie, vyjde ho to na úrokoch o 100 miliónov eur ročne viac.
Pánis vyjadril obavy, že čím viac budeme musieť platiť na dlh, tým menej peňazí ostane na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu, ak vláda nebude chcieť zvyšovať dane. Vyššie úrokové sadzby budú zároveň protivetrom ekonomického rastu.
Časovaná bomba v Európe
Pánis opisuje Francúzsko ako časovanú bombu možnej ďalšej dlhovej krízy. Čelí pomalému ekonomickému rastu pri vysokých rozpočtových schodkoch okolo piatich percent HDP a dlhu takmer na úrovni 120 percent veľkosti ekonomiky.
Tonka vyzdvihuje dôležitosť slovenského členstva v eurozóne. Menová únia má dnes viac možností, ako zasiahnuť, vrátane eurovalu a ďalších nástrojov Európskej centrálnej banky.
