Košický spisovateľ premenil mesto na fantasy bojisko
Bývalý novinár a už dve desaťročia spisovateľ Slavomír Szabó z Košíc vydal mestský fantasy román Kuriéri nádeje. Po rozprávkach a poviedkach o histórii obcí sa rozhodol zasadiť dej do súčasných Košíc, ktoré sa v knihe menia na tajuplné bojisko dobra a zla.
Autor má na svojom konte viac ako 40 kníh postavených na výskumoch orálnej histórie, ako aj sedem rozprávkových kníh preložených do viacerých svetových jazykov. Ako zakladajúci člen Literárnej spoločnosti Pravé orechové sa venuje terénnemu vyhľadávaniu starých povestí a príbehov.
„Pandémia koronavírusu to zastavila. Počas lockdownov by som len ťažko navštevoval najstarších a najzraniteľnejších obyvateľov obcí a spovedal ich o životných príbehoch. Bolo to v tom čase nepredstaviteľné a nerealizovateľné,“ uviedol Szabó.
Následne dostal ponuku napísať knihu o rozširovaní Košíc a výstavbe prvých panelákov, z čoho vznikla publikácia Košice: Od praveku po paneláky. Potom vytvoril 800-stranovú trilógiu o kultúrnom dedičstve a historickom bohatstve Košického kraja.
„Keďže pandemické obmedzenia stále pretrvávali, rozhodol som sa konečne pretaviť do slov námet na fantasy román, ktorý som nosil v hlave a rozvíjal už približne desať rokov,“ vysvetlil.
Dej sa odvíja od situácie, keď sa hlavný hrdina Adam Veľký v noci prebúdza uprostred Alžbetinej ulice s výhľadom na Dóm svätej Alžbety. Zisťuje, že hoci je vo svojom rodnom meste, všetci jeho známi zmizli a v meste sa začínajú objavovať záhadné, magické bytosti.
V tomto neznámom prostredí je nútený spojiť sily s dvoma ľuďmi, ktorých síce pozná, no v reálnom živote by sa im najradšej vyhol. Sú nimi jeho sestra Zuzana, s ktorou ho spája len pokrvné puto, a jeho bývalý spolužiak Eliáš, ktorý ho na základnej škole šikanoval.
Približne 90 percent deja sa odohráva na reálnych a známych košických lokalitách. Čitatelia môžu knihu použiť takmer ako netradičný bedeker a sledovať kroky hrdinov cez Dóm svätej Alžbety, Východoslovenské múzeum či Spievajúcu fontánu pred Národným divadlom, v ktorej autor nechal plávať morské panny.
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva komunita pratrpaslíkov, ktorí sú extrémne závislí od cukru. Podstatná časť deja a riešenie kľúčových zápletiek sa preto odohrávajú v známych košických cukrárňach, ktoré sa stávajú centrom boja o ovládnutie mesta.
Medzi najpôsobivejšie postavy románu patrí Kukajda. Na prvý pohľad ide o milé, lietajúce päťročné dievčatko, ktoré po večeroch nazerá do okien panelákov. Ak však zbadá dieťa, ktoré sa trasie strachom pred strašidlom, vletí dnu a premení sa na neľútostnú bytosť, ktorá strašidlo otrieska o steny a vyhodí ho von oknom, aby dieťaťu priniesla trvalý pokoj.
Nemenej bizarný je osud tekvicového kúzelníka Karola, ktorý roky slúžil skutočnému majstrovi kúziel, aby si nakoniec za odmenu mohol vytiahnuť lístok s jedným celoživotným kúzlom. Namiesto vykúzlenia áut či iných veľkolepých zázrakov si však nešťastne vytiahol kúzlo na tekvicový prívarok. Po rokoch výsmechu skončil ako pomocná sila na lodi, ktorá stroskotala na záhadnom ostrove obrov. Keď chceli obri stroskotancov zjesť, Karol im v zúfalstve vyčaroval svoj tekvicový prívarok. Ten obrom zachutil natoľko, že Karola vyhlásili za svojho boha.
Hoci je román Kuriéri nádeje označený ako dobrodružné fantasy pre tínedžerov od 13 rokov, Slavomír Szabó zdôrazňuje, že jeho posolstvo je univerzálne. Podobne ako klasické diela Traja pátrači či Tajomstvo dračej steny, aj táto kniha dokáže dospelému čitateľovi pripomenúť hodnoty, ktorým veril v mladosti.
Spisovateľ zároveň odmieta predstavu, že by išlo o čítanie výhradne pre Košičanov. Kniha podľa neho slúži ako otvorená pozvánka pre ľudí z celého Slovenska, aby navštívili Košice a spoznali ich z úplne novej, magickej perspektívy.
Slavomír Szabó sa chce vrátiť priamo do terénu a vyhľadávať staré povesti a príbehy. Pandémia však podľa neho výrazne poznačila psychiku a postoje najstaršej generácie. Pamätníci sa zradikalizovali a namiesto prostého rozprávania faktov a zážitkov často vyžadujú bezvýhradný súhlas s ich subjektívnymi názormi.
„Zatiaľ čo v minulosti som mohol hodnoverne a literárne spracovať približne jeden z desiatich vypočutých príbehov, dnes je to sotva jeden z tridsiatich,“ konštatoval.
Svoju energiu preto v súčasnosti zameriava na nový projekt, a to pretváranie histórie konkrétnych obcí do rozprávok pre deti mladšieho školského veku. Deti sa v škole učia o svetových dejinách, no o histórii vlastnej dediny nevedia nič. Rozprávkovou, no historicky vernou formou sa dozvedia o svojich koreňoch.
Popri tom čaká na posúdenie rukopisu s názvom „7 cností (po slovensky)“. Ide o zbierku siedmich reálnych historických príbehov z našich dejín, v ktorých hlavní hrdinovia vyriešili životné problémy práve vďaka tomu, že preukázali jednu z antických cností, ktoré kedysi definovali grécki filozofi.
