Zelená energia je čoraz lacnejšia, no my platíme viac. Ekonóm odhaľuje, kto nás na účtoch ošklbáva
Ochrana životného prostredia a prechod na čisté zdroje energie patria medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Cieľ v podobe čistejšej planéty máme všetci spoločný, cesty k jeho dosiahnutiu sa však výrazne líšia. Mnoho ľudí sa spolieha na štátne zásahy a masívne dotácie v domnení, že práve vlády dokážu najlepšie riadiť zelenú transformáciu. Výsledkom sú často vysoké účty za energie, ktoré neúmerne zaťažujú strednú triedu a chudobnejšie rodiny, hoci samotné výrobné náklady na obnoviteľné zdroje klesajú.
Ekonóm a ekonomický historik William Hongsong Wang, pôsobiaci na Universidad Europea de Madrid, ponúka iný pohľad. Zameriava sa na koncept trhového environmentalizmu a upozorňuje, že najväčšou brzdou udržateľných riešení býva prebujnená byrokracia a deformácia cien na trhu. V rozhovore vysvetľuje, prečo by sme mali dôverovať inžinierom, podnikateľom a voľnej súťaži viac než politickým rozhodnutiam.
Skryté dane a štátne poplatky
Podľa Wanga je pri témach ako energetika kľúčové pochopiť, že v cenách neplatíme len samotné výrobné náklady alebo trhovú cenu. Často musíme zohľadniť aj úroveň zdanenia a poplatkov uvalených štátom či regulačnými inštitúciami na spotrebovávanú energiu. Ľudia majú tendenciu viniť predajcov, no do hry vstupujú tri hlavné faktory: inflácia, nedostatok ponuky a dane a poplatky. Problémom je, že bežní občania nemajú vedomosti o tom, ako a prečo sa ceny tvoria.
Príkladom je štúdia pre Španielsko. Medzinárodná energetická agentúra uvádzala pre španielskych domácich spotrebiteľov zdanenie na úrovni 21 %, čo je daň z pridanej hodnoty. Pri kontrole iných zdrojov sa však zistilo, že ak sa započítajú všetky dane, dotácie a ostatné poplatky do konečnej ceny, tvoria takmer 50 % z konečnej sumy, ktorú domáci spotrebiteľ zaplatí za energiu.
Vo výskume z roku 2022 Wang ukázal, že v Nemecku tvorili dane a štátne poplatky viac ako 60 % platieb za energiu. Ak je účet za elektrinu 100 eur a 60 eur tvoria dane a poplatky, otvára sa otázka efektívnosti. Pri priemyselných podnikoch sú sumy oveľa vyššie a výrobné náklady sa prenášajú na spotrebiteľov.
Dotácie a oligopoly
Štátne zásahy a dotácie skresľujú ceny energií, spôsobujú vyššie energetické náklady a znižujú schopnosť firiem byť inovatívnymi. Vo výskume o energetike v Španielsku Wang ukazuje, že dotácie a zdanenie fungujú spolu s reguláciou vstupu do odvetvia. V krajine pôsobí 4 až 5 veľkých energetických firiem, ktoré ovládajú trh v podobe oligopolu chráneného štátnymi reguláciami. Malé inovatívne firmy sa cez regulačné bariéry nevedia dostať na trh.
Výskum zelenej transformácie v Dánsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku ukazuje, že emisie skleníkových plynov klesali, pretože sa používa viac čistej energie. Rovnako v Španielsku klesajú výrobné náklady na obnoviteľnú energiu. Otázkou však zostáva, prečo napriek poklesu výrobných nákladov vidíme rast cien. Je potrebné striktne rozlišovať medzi nákladmi na výrobu energie a konečnou cenou pre spotrebiteľa.
Wang ilustruje znalostný problém opísaný nobelistom Friedrichom A. Hayekom v článku The Use of Knowledge in Society z roku 1945. Politici nemajú a nemôžu mať špecifické znalosti o tom, ako vyrábať energiu s nižšími nákladmi. Tieto znalosti majú energetické firmy a inžinieri. Politici by mali poskytovať len právny rámec a nechať firmy robiť svoju prácu.
Transparentnosť a riešenia
Prvým krokom je, aby ľudia začali svoje účty skutočne čítať a kontrolovať. Ak si občania uvedomia, koľko z ich peňazí ide na dane a dotácie pre veľké energetické firmy, vytvoria tlak na politikov cez svoje volebné hlasy. Ekonóm Ludwig von Mises zdôrazňoval, že podnikatelia sú hnanou silou trhovej ekonomiky. Politici by nemali vopred určovať víťazné technológie, ale nechať podnikateľov a trh hľadať najefektívnejšie možnosti.
Pre stabilné ceny je kľúčová diverzifikácia zdrojov vrátane jadrovej energie. Po havárii vo Fukušime v roku 2011 politici v Nemecku či Japonsku konali pod vplyvom paniky namiesto toho, aby počúvali expertov. Technológie bezpečnosti sa za posledných 10 rokov výrazne posunuli.
V Spojenom kráľovstve klesla daň na obnoviteľné zdroje zo 7 % na 5 % v roku 1997, keď sa labouristický premiér Tony Blair postavil k trhovej ekonomike pragmaticky. V Nemecku a Dánsku naopak vysoké zdanenie vytvorilo obrovskú záťaž. Medzinárodná energetická agentúra vo svojich správach priznáva, že menej štátnych dotácií a regulácií vedie k väčšej súťaži a nižším cenám.
Zmena nenastane zo dňa na deň, no po energetickej kríze vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu sa Európe otvorili oči. Wang odporúča kontrolovať svoj účet za elektrinu. Dnes môže pomôcť umelá inteligencia. Vložte svoju faktúru do AI a požiadajte ju, aby vypočítala, koľko platíte za energiu a koľko tvoria skryté dane a poplatky. Ak zistíte zbytočné preplatky, dajte to vedieť svojmu poslancovi. Zmena vychádza z konania jednotlivca.
