Európska únia zvažuje pridružené členstvo pre Kanadu
Európska únia sa môže prvýkrát rozšíriť o krajinu, ktorá nie je súčasťou európskeho kontinentu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas stredajšej správy o stave Únie oznámila, že Brusel plánuje z Kanady urobiť svojho prvého „pridruženého člena“. Tento krok však môže zvýšiť napätie vo vzťahoch s Washingtonom, kde administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pokračuje v obchodnej vojne s Ottawou.
Prejavu v Európskom parlamente v Štrasburgu sa osobne zúčastnil aj kanadský premiér Mark Carney, ktorý po neúspešných obchodných rokovaniach s USA hľadá spôsoby, ako znížiť závislosť svojej krajiny od južného suseda a vybudovať alianciu demokratických štátov. Von der Leyenová zdôraznila, že ponuka užších vzťahov nie je namierená proti nikomu, ale ide o krok k budovaniu spoločnej sily v čase narušeného medzinárodného systému založeného na pravidlách.
Čo znamená pridružené členstvo v praxi
Presné kontúry nového štatútu zatiaľ nie sú známe, v európskej diplomacii však ide o významnú zmenu. Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti obchod, vysvetlil, že titul pridruženého člena doteraz patril výlučne krajinám pripravujúcim sa na plnohodnotný vstup do EÚ, akou bolo v minulosti aj Slovensko. Pre Kanadu bude musieť tento formát získať nový a detailnejší obsah.
Brusel a Ottawa už rokujú o zapojení Kanady do výmenného programu Erasmus+, do výskumného programu Horizon Europe a o vzájomnom uznávaní pracovných kvalifikácií. EÚ chce ísť ďalej – očakáva sa posun od súčasnej dohody o voľnom obchode CETA k takzvanej „Aliancii pre budúcnosť“, ktorá má vytvoriť spoločný priestor pre prosperitu a ekonomickú bezpečnosť.
Podľa Šefčoviča Únia s Kanadou hľadá bezprecedentný spôsob spolupráce, aby ju dostala bližšie na „európsku orbitu“. Keďže Kanada je bohatá krajina a člen G7, pridružené členstvo nebude znamenať posielanie európskych fondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Partneri sa namiesto toho zamerajú na vytváranie spoločných investičných mechanizmov, napríklad do ťažby a spracovania kritických nerastných surovín. Šefčovič pripomenul úspech dohody CETA, vďaka ktorej vzrástol obchod s tovarmi o 85 percent a pri službách presiahol 100 percent. Nové partnerstvo má pokrývať aj digitálny obchod, energetiku, obranu a vedecko-výskumné projekty.
Zaskočené členské štáty a legislatívne prekážky
Kým Komisia vidí v Kanade strategického spojenca, členské štáty EÚ boli oznámením zaskočené, keďže o schválenie nápadu neboli požiadané vopred. Udelenie nového členského štatútu je v kompetencii členských štátov a niektorí diplomati varujú, že vytvorenie pridruženého členstva by si vyžadovalo zmenu základných zmlúv EÚ, čo považujú za takmer nemožné pre nedostatok podpory.
Diplomati sa obávajú, že hlbšia integrácia s Kanadou narazí na praktické ekonomické problémy. Medzi sporné body patrí kanadský oceliarsky priemysel konkurujúci európskemu, kanadské clá na dovoz európskych áut, obmedzenia pre európsky alkohol, preferovanie domácich výrobcov a odlišné pravidlá pre geneticky modifikované plodiny. Hoci krajiny EÚ vo všeobecnosti užšie vzťahy s Ottawou podporujú, niektoré by radšej stavali na existujúcich dohodách než vytvárali úplne nové kategórie členstva. Kanada, podobne ako Nórsko alebo Švajčiarsko, zatiaľ nemá mať v európskych inštitúciách hlasovacie právo.
Reakcia na dominanciu veľmocí
Pozvanie pre Kanadu prichádza v napätých časoch. Šefčovič zdôrazňuje, že EÚ čelí novým výzvam od bezpečnosti cez energetiku až po obavy občanov z rastúcich životných nákladov. Európa podľa neho dokáže tieto problémy zvládnuť len vtedy, ak bude vystupovať jednotne, pretože svetoví dominantní hráči ako USA či Čína neváhajú využívať svoju ekonomickú i vojenskú silu na presadzovanie vlastných národných záujmov.
Prítomnosť premiéra Carneyho v Štrasburgu je podľa Šefčoviča výrazom európskej solidarity v čase, keď sú americko-kanadské rokovania zastavené, hoci podpredseda Komisie verí, že Washington a Ottawa sa k spoločnému stolu napokon vrátia. Ďalšie detaily spolupráce by mali byť známe po októbrovom samite EÚ – Kanada v Montreale. Šefčovič má ešte v stredu večer naplánované stretnutie s kanadským ministrom financií Françoisom-Philippom Champagnom, s ktorým bude diskutovať o praktickom rozšírení tejto transatlantickej spolupráce.
