Majú 30 rokov a strácajú vieru v zmysel práce
Rozvoj umelej inteligencie mení vysnívané kariéry na zdroj úzkosti. Príbehy mladých ľudí ukazujú, ako strach z budúcnosti a tlak na výkon formujú generáciu Z v práci.
„Dlho som verila, že keď mám dobré vzdelanie, vysnívanú prácu a postupujem v kariére, mala by som byť šťastná,“ hovorí Aleksandra. Avšak nie je. Agnieszka po siedmich rokoch práce pociťuje profesionálnu stagnáciu a Anna už na začiatku kariéry hľadala plán B.
Záľuba nahradená umelou inteligenciou?
Agnieszka mala deväť rokov, keď si začala viesť denník. Dnes sa blíži k tridsiatke a presne si pamätá jeden z prvých zápisov: „V budúcnosti chcem byť novinárkou.“ Vždy vedela, že má talent na písanie.
Ukončila štúdium na Fakulte žurnalistiky Varšavskej univerzity s vyznamenaním. Začínala na stáži v malej miestnej redakcii, neskôr získala stáž v celoštátnom médiu. Po siedmich rokoch práce sa stala špecialistkou na obsah na vysokej pozícii.
Roky robila presne to, o čom snívala ako dieťa. Napriek tomu čoraz častejšie uvažuje o zmene. „Bojím sa, že mi umelá inteligencia vezme všetko, čo milujem a v čo verím,“ priznáva. „Najviac ma nedesí strata práce, ale myšlienka, že to, v čom som dobrá a čo naozaj milujem, stratí svoju hodnotu.“
Výmena zamestnania už pred 30-tkou
Agnieszka už nejaký čas cíti, že uviazla. Zarába menej, než by chcela a po rokoch práce nevidí jasnú cestu rozvoja. Hovorí o pocite profesionálneho marazmu, ktorý jej začína brať radosť z práce.
„Je to pre mňa priam utrpenie,“ hovorí 29-ročná žena. Myšlienka na zmenu odboru sa objavuje čoraz častejšie. Problém je, že nevie, čo by mohla robiť namiesto toho, keď posledných sedem rokov strávila budovaním kompetencií okolo slova, textu, výskumu a komunikácie.
„Trh práce čoraz častejšie priraďuje k jednotlivým pozíciám veľmi úzke súbory zručností. Ťažšie sa potom prechádza medzi rôznymi oblasťami,“ vysvetľuje sociológ a biznisový psychológ Filip Dokurno.
Podľa neho môže rozvoj AI ešte viac posilniť pocit neistoty, najmä keď firmy vnímajú nové technológie predovšetkým ako spôsob úspor: „Z pohľadu manažérov môže byť AI vnímaná hlavne ako nástroj na finančnú optimalizáciu. Objavuje sa však myšlienka: keď nástroj zvládne prácu celého oddelenia, načo udržiavať celý tím?“
Potenciálny plán B
Anna má 26 rokov a práve ukončila magisterské štúdium v oblasti mediálnej výchovy. Po obhajobe bakalárky si dala gap year. Nakoniec sa vrátila na štúdium v rovnakom odbore.
Dnes priznáva, že už vtedy mala pochybnosti, či je to správna cesta. „Začínala som chápať, že to nie je úplne moja cesta. Vtedy som však nemala lepší nápad a cítila som veľký tlak, aby som dokončila magisterské štúdium,“ hovorí.
Rozvoj umelej inteligencie a zmeny v médiách ju prinútili vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Krátko po ukončení magisterského štúdia sa dostala na logopédiu.
„Čítajúc názory na rôzne kariérne cesty, všade som narážala na tvrdenie: ,v tomto odbore ťa nahradí AI‘,“ rozpráva. „Motiváciou na štúdium bola najmä situácia spojená s rozvojom AI. Nechcem byť ,vyhodená‘ z trhu práce,“ hovorí.
Generácia Z cíti tlak
V prieskume ManpowerGroup z roku 2025 o generácii Z vyjadrilo spokojnosť s prácou na globálnom merítku 60 % mladých pracovníkov. Zároveň však mladí poukazovali na vysokú mieru stresu – každodenný silný stres zažívalo 61 % žien a 55 % mužov z generácie Z.
Podľa štúdie EY „Generácia Z a AI“ z roku 2025 sa 43 % zástupcov generácie Z obáva, že rozvoj generatívnej AI prispeje k rastu nezamestnanosti.
„Dnes je populárna idea celoživotného vzdelávania. Máme sa vzdelávať, získavať nové kompetencie a stále sa viac špecializovať. Otázka však je, dokedy sa dá takto vzdelávať,“ upozorňuje sociológ Filip Dokurno.
Zanechala právo, aby pomáhala ľuďom
Aleksandra má 37 rokov a už ako malá dievčatko vedela, že chce robiť niečo zmysluplné a pomáhať druhým. Vybrala si právo, veriac, že ako právnička bude môcť napĺňať svoju misiu.
Na konci štúdia však narazila na tvrdú realitu. „Môžete mať vznešené ideály, ale realita všetko preverí. Rýchlo som pochopila, že v tomto povolaní vlastne ľuďom až tak veľmi nepomáhate,“ priznáva.
Po prvom sklamaní sa dostala do Vzdušných síl a potom do malej firmy, ktorá ešte nemala marketingové oddelenie. Sama prišla s nápadom jeho založenia. O niekoľko rokov neskôr sa stala marketingovou riaditeľkou.
„Mala som pod sebou veľa ľudí, ale zároveň som pracovala za niekoľko osôb. Veľmi sa to podpísalo na mojom súkromnom živote, ale najmä na mojom fyzickom a psychickom zdraví. Nakoniec telo nevydržalo.“
Už tri roky pôsobí v oblasti wellness a prírodnej regenerácie. „Mám to, čo som vždy chcela – napĺňa ma to, čo robím, pretože pomáham ľuďom,“ hovorí otvorene.
