Sekla so školstvom a stala sa pekárkou: Ak by som neodišla, prišla by som o rozum
Najprv rozdávala koláče na susedských stretnutiach pod bytovkou a dnes 36-ročná Alžbeta Vlčková vypredá celú ponuku vo svojej pekárni ešte pred obedom. Cesto si nachystala ešte včera popoludní. Fermentovalo celú noc, a tak ho už iba skontroluje. Do rúry vloží oškvarkové pagáče, v ktorých nie sú oškvarky. Potom spočíta šišky, pripraví si moravské koláče a nachystá biele kartónové škatule, v ktorých si zákazníci nosia pečivo domov.
O piatej ráno je v monumentálnej budove Tržnice s červenou strechou ticho a tma. Pre Alžbetu Vlčkovú je to od apríla bežný začiatok pracovného času. Predtým sa každé ráno ponáhľala do školy a učila francúzske deti slovenčinu. Takmer však vyhorela. „Priznám sa, že som bola v stave, že by som radšej išla kopať kanály. Dala som výpoveď a išla na kurz cukrárky,“ hovorí.
Hodinu po otvorení má už všetky vegánske šišky vypredané. „Čau, prepáč, už žiadne šišky nemáme,“ hovorí Alžbetin priateľ Dominik dvojici, ktorá prišla na rad. Je kreatívnym riaditeľom v dizajnovej a komunikačnej agentúre, no raz týždenne chodí k svojej priateľke na „brigádu“. Kým on spravuje sociálne siete a má na starosti komunikáciu, Alžbeta vytvára recepty a pečie.
Alžbeta pochádza z Kysúc, z učiteľskej rodiny. Vyštudovala francúzštinu a učiteľstvo na vysokej škole, no už počas štúdia vedela, že učiť nechce. Po promóciách odišla na ročný dobrovoľnícky pobyt do francúzskeho mesta Saint-Étienne, kde začala učiť v družine. Po návrate na Slovensko sa zamestnala v korporáte, neskôr opäť učila slovenčinu cudzincov. „Absolútne som sa utvrdila v tom, že musím odísť, ak nechcem prísť o zdravý rozum a posledné zvyšky nervov,“ priznáva.
Vegánkou sa stala počas študijného pobytu Erasmus vo Francúzsku. „Stačilo mi pozrieť si jeden dokument a rozhodla som sa. Vo Francúzsku skvele fungujú lokálne trhy plné čerstvého ovocia a zeleniny, takže prechod na vegánsku stravu nebol náročný,“ vysvetľuje. Absolvovala rekvalifikačný kurz na pekárku, prax si zohnala v jednej bratislavskej pekárni, kde pracovala s chlebovým cestom.
Pred otvorením pekárne si podnikanie vyskúšala spolu s Dominikom pod ich bytovkou, kde robili komunitnú nedeľu s Alžbetinými pekárenskými výrobkami. „Prišli kamaráti, potom susedia a zrazu sa na ulici tvorili dlhé rady,“ opisuje Dominik. Keďže ľudí pred bytovkou pribúdalo, rozhodli sa hľadať miesto na podnikanie. Priestor, ktorý našli, je zložený z troch menších priestorov – vpredu je predajňa a vzadu výrobňa.
Inšpirovala ich dovolenka na Bali, kde ich očarili pouličné rodinné stánky. Dominik ich považuje za piliere komunity. Asi tretinu ich klientely tvoria ľudia s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielkovinu. „Zaplnili sme dieru na trhu, pretože nič podobné v Bratislave nebolo, a hlavne sú naše produkty chutné. Najviac ma teší, keď si to ľudia kúpia preto, že im to jednoducho chutí, a nie preto, že musia vyberať alternatívu,“ povie Alžbeta.
Mnohí zákazníci si myslia, že v pekárni sa pečú len šišky. „Príchuť šišiek meníme každý týždeň, čo vytvára záujem u ľudí, lebo chcú každý týždeň ochutnať novú príchuť,“ prezrádza Dominik. Populárne sú aj ich vegánske oškvarkové pagáče vyrobené z údeného tofu. „Máme tu jedného staršieho vysokého pána, ktorý k nám chodí na pagáč každý deň. Trošku si myslím, že keby som mu povedala, že je vegánsky, tak ma asi vysmeje,“ opisuje Alžbeta.
Na otázku, či plánujú rozšírenie výroby, Alžbeta aj Dominik zhodne odpovedajú, že nie. „Vidím sa stále tu. Nemáme ambície budovať sieť prevádzok. Chcem si udržať osobný dohľad nad kvalitou, pretože ma pečenie baví a nechcem ho delegovať na iných len kvôli pasívnemu príjmu,“ rozhodne hovorí. „Nechceme sami seba vykorisťovať naháňaním sa za neustálym výkonom. Vegánstvo je aj o miere,“ uzatvára Alžbeta Vlčková.
