Šimečka a Naď sa blížia k dohode. Nenápadné rokovania onedlho môžu priniesť výsledok
Spájanie opozície už nie je len teória. PS a Demokrati rokujú bez zásadných konfliktov a rysuje sa koalícia, ktorá má ambíciu stať sa hlavným rivalom Fica.
Po letnej politickej prestávke sa vracia aj téma opozičného spájania. Za zatvorenými dverami sa naozaj tvorí opozičná koalícia, ktorá by mohla spoločne kandidovať v budúcoročných parlamentných voľbách.
Veľmi intenzívne sú rokovania medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a stranou Demokrati. Hoci Michal Šimečka a Jaroslav Naď tému spájania komunikujú opatrne, predstavitelia oboch strán potvrdili, že rozhovory prebiehajú hladko. Diskutuje sa už aj o spoločných programových prioritách či menách na kandidátnej listine.
Dostali košom od všetkých
PS sa od nového roka netajilo snahou vytvoriť takzvanú „archu“, na ktorú by vzalo iné opozičné strany s cieľom poraziť Roberta Fica. Od plánu spojiť sa pred voľbami v roku 2027 neupustilo. Pred letom však odmietli spoluprácu s PS jeho najbližší spojenci – SaS aj KDH. Obe strany tvrdia, že do volieb pôjdu samostatne. Negatívnu odpoveď dostalo PS aj od Maďarskej aliancie, ktorej republiková rada v júni rozhodla o vlastnej kandidátke, no s PS rokuje o možnej povolebnej spolupráci.
Demokrati sa rozhodli, že sa s nikým spájať nebudú, no nechali si otvorené dvierka na vytvorenie volebnej koalície s PS. Predseda Demokratov Jaroslav Naď pre potvrdil: „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami. To vylučuje variant, aby naši kandidáti kandidovali na listine inej strany. S Progresívnym Slovenskom rokujeme veľmi intenzívne, pragmaticky a zodpovedne.“ Strany už diskutujú o konkrétnych programových prienikoch.
Kde by mohli nabúrať
Rokovania idú veľmi dobre, strany zatiaľ nenašli žiadnu prekážku, ktorá by bránila spoločnému kandidovaniu. Ani jeden z lídrov sa do rokovaní nemusel zapojiť – Jaroslav Naď ani Michal Šimečka sa debát nezúčastňujú a fungujú len ako „odvolací orgán“ pre prípad nezhôd. Doteraz sa na nich nikto nemusel obrátiť.
Obe strany zdôrazňujú slovo „zatiaľ“. Hoci hovoria o hladkých rokovaniach, sú opatrní v tom, či sa spojenie podarí. Nevedia povedať, kedy by sa mohlo uzavrieť. Dôležitým termínom je koniec tohto roka.
Jednou témou je programový prienik. Zhoda je v otázkach právneho štátu či zahraničnej politiky. Čakajú ich debaty o ekonomike a kultúrno-etických témach. Demokrati sú stredopravá konzervatívna strana, ktorú reprezentuje aj Eduard Heger. PS vznikalo ako stredoľavá strana, no príchodmi Ivana Korčoka či Ľudovíta Odóra sa posunulo do stredu.
Demokrati sa obávajú napríklad toho, ako PS zareaguje na ich plán po voľbách zaviesť rovnú daň na úrovni 17 percent. Podľa predstaviteľa PS by mali tieto prekážky spoločné rokovania prekonať.
Demokrati majú pri kandidátke svoje predstavy
Strany riešia aj mená na kandidátke. Jaroslav Naď vylúčil špekulácie, že sa rokovania zasekli na požiadavke Demokratov o každé druhé miesto na kandidátke. „Sú to výmysly,“ komentoval.
Cieľom Demokratov je, aby sa po voľbách mohli s PS rozdeliť a vytvoriť si v parlamente vlastný klub. Na to potrebujú aspoň osem zástupcov. Prebieha aj výmena informácií o hospodárení strán. „Nie je to nejaká kontrola financií, ale je prirodzené, že sa tam snaží byť nejaká transparentnosť,“ uviedol predstaviteľ Demokratov.
Veria si aj na viac ako 25 percent?
Demokrati a PS si od spojenia sľubujú minimálne takú podporu, akú by dal súčet ich aktuálnych preferencií. PS má dnes podporu približne 20 percent, Demokrati približne 5. Ich „výtlak“ by mohol byť aspoň na úrovni 25 percent. Dúfajú aj v „efekt snehovej gule“ – že sa ich koalícia stane hlavnou voľbou pre ľudí, ktorí nechcú vládu Roberta Fica. Podobne uspela strana Spolu v Českej republike v roku 2021, keď so ziskom takmer 28 percent porazila Andreja Babiša.
Denník N v októbri minulého roka meral, ako by ľudia vnímali spojenie opozičných strán. Dvojkoalíciu PS a Demokratov by volilo necelých 23 percent ľudí, teda len o málo viac, ako by malo PS samostatne. Meranie teoretických koalícií je však náročné a nemusí byť presné.
Demokrati a PS nečakajú s rokovaniami na iné opozičné strany. „Nebudeme čakať na veľký ‚big bang‘, že oznámime vznik jednej veľkej koalície. Rokovania budú postupné,“ uviedol nemenovaný zdroj. Nevylúčil, že by sa v budúcnosti do koalície mohli zapojiť aj SaS, maďarská Aliancia či KDH.
