Slovensko podpísalo dohovor o Medzinárodnej nárokovej komisii pre Ukrajinu
Slovensko sa oficiálne pripojilo k medzinárodnej iniciatíve na náhradu vojnových škôd spôsobených ruskou agresiou na Ukrajine. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok podpísal v Štrasburgu dohovor o zriadení Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu.
Ide o medzinárodnú iniciatívu zameranú na riešenie nárokov na náhradu škôd spôsobených vojnou na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko.
Marek Eštok zdôraznil povinnosť Slovenska chrániť a presadzovať európske hodnoty. „Slovenská republika je dlhoročným podporovateľom efektívneho multilateralizmu, preto je našou spoločnou povinnosťou chrániť a presadzovať európske hodnoty, obzvlášť v dnešnom nestabilnom svete,“ vyhlásil štátny tajomník, ktorý dohovor podpísal v rámci pracovného programu v Rade Európy.
Komisia bude rozhodovať o nárokoch na náhradu škôd a strát
Slovenská vláda podpis dohovoru schválila 2. septembra. Podľa právneho poriadku SR je dohovor o nárokovej komisii medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje ešte súhlas parlamentu.
Dohovor bol prijatý 16. decembra 2025 na diplomatickej konferencii v Haagu organizovanej Radou Európy a Holandskom. Podľa Eštoka vytvára právny základ pre vznik nezávislej Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu, ktorá bude po nadobudnutí platnosti dohovoru posudzovať a rozhodovať o nárokoch na náhradu škôd, strát a ujmy spôsobených medzinárodne protiprávnymi činmi Ruska na území Ukrajiny alebo proti Ukrajine.
Dohovor nadobudne platnosť po ratifikácii v 25 krajinách
Okrem Slovenska už dohovor podpísalo 39 štátov a Európska únia a ratifikovalo ho deväť krajín. Dohovor nadobudne platnosť po ratifikácii v 25 krajinách, ktorých súhrn príspevkov zároveň dosiahne aspoň 50 percent celkového rozpočtu tzv. Registra škôd spôsobených agresiou Ruska proti Ukrajine na rok 2025 (3 692 150 eur).
V rámci pracovnej cesty v Štrasburgu Eštok absolvoval aj rokovania s novou zástupkyňou generálneho tajomníka Rady Európy Tanjou Gonggrijpovou, predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva Mattiasom Guyomarom a generálnou tajomníčkou parlamentného zhromaždenia Rady Európy Despinou Chatzivassiliouovou.
