Čínsky drak stráca dych, USA majú navrch. Za úsmevmi Trumpa a Si Ťin-pchinga zostáva boj o AI, Taiwan aj Irán
Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch sa začala v stredu večer. Na letisku Joint Base Andrews ho osobne privítal americký prezident Donald Trump spolu s prvou dámou Melaniou Trumpovou. Ide o historickú návštevu, keďže čínsky líder navštevuje USA prvýkrát po takmer dekáde.
Napriek vrúcnym objatiam a úsmevom na fotografiách zostáva napätie medzi veľmocami veľké. Trumpova administratíva pred návštevou deklarovala, že si stojí za partnermi, ako sú Taiwan, Japonsko či Južná Kórea. Témami rokovaní budú zastavenie exportu vzácnych surovín z Číny do USA, umelá inteligencia, bezpečnosť aj vojna v Iráne.
Expert na Východnú Áziu Lukáš Laš neočakáva zásadné zbližovanie. „Dá sa očakávať, že reset vzťahov nenastane a rivalita bude pokračovať,“ uvádza. Podľa neho sú americko-čínske vzťahy „silne zaťažené postupným weaponizovaním ekonomiky“.
Ekonomika zostáva hlavným bojiskom
Súperenie sa čoraz viac presúva k technológiám, čipom či kontrole strategických surovín. Kým americká ekonomika si udržiava odolnosť a ťahá ju technologický sektor, Čína čelí vážnym vnútorným problémom.
Rast hrubého domáceho produktu Číny sa výrazne spomaľuje. Podľa údajov z druhého štvrťroka 2026 dosiahol medziročný rast čínskej ekonomiky už len 4,3 %. Dôsledkom sú praskajúca bublina na trhu s nehnuteľnosťami, slabý domáci dopyt a obrovská zadlženosť samospráv.
Nezamestnanosť mladých ľudí v Číne vo veku 16 až 24 rokov bez započítania študentov dosiahla v auguste 2026 úroveň 18,9 %. Ide o výrazný nárast oproti predchádzajúcim mesiacom.
Podľa Lukáša Laša vidí väčší priestor na dohodu v ekonomickej oblasti ako pri bezpečnostných otázkach. Témou rokovaní môže byť regulácia obchodu so vzácnymi zeminami a technológiami či snaha udržať súčasné ekonomické prímerie.
Kto ovládne umelú inteligenciu
Čoraz dôležitejšou súčasťou súperenia sa stáva umelá inteligencia. S AI súvisí aj prístup k najmodernejším čipom, dátovým centrám či technológiám, ktorých vývoz Washington do Číny obmedzuje.
Trumpova administratíva krátko pred návštevou prišla s návrhom mechanizmu, prostredníctvom ktorého by sa USA a Čína vzájomne informovali o závažných incidentoch spojených s umelou inteligenciou.
Laš považuje prípadnú dohodu v tejto oblasti za jednu z najzaujímavejších možností návštevy. „Eventuálna dohoda o spolupráci v oblasti regulácie vývoja AI by bola príjemným prekvapením, keďže oba štáty skúšajú medzinárodné líderstvo oddelene,“ vysvetľuje. Veľký prelom sa však neočakáva.
Taiwan zostáva červenou čiarou
Ešte menší priestor na kompromis existuje pri Taiwane. Ostrov, ktorý si Peking nárokuje ako súčasť svojho územia, zostáva jednou z najcitlivejších otázok.
Pred Si Ťin-pchingovou návštevou sa opäť dostala do centra pozornosti otázka dodávok amerických zbraní pre Taiwan. Trumpova administratíva odkladá schválenie ďalšieho balíka a očakáva sa, že čínsky prezident bude žiadať ďalšie obmedzenie amerického predaja zbraní ostrovu.
Trump po májovej návšteve Číny pozastavil schválenie zbrojného balíka v hodnote približne 14 miliárd dolárov a označil ho za „veľmi dobrý vyjednávací nástroj“. Odmieta jednoznačne povedať, či by Spojené štáty vojensky zasiahli v prípade čínskeho útoku na Taiwan.
Laš neočakáva zásadnú zmenu postoja Washingtonu. „Neočakávam žiadnu zmenu postoja Washingtonu voči Pekingu v oblasti bezpečnosti v súvislosti s Taiwanom alebo alianciou Tokia, Soulu a Washingtonu,“ hovorí.
Irán bude ďalšou veľkou témou
Ďalšou témou rokovaní je pokračujúca vojna v Iráne. Čína patrí medzi najdôležitejších ekonomických partnerov Teheránu a odmieta americký tlak, aby obmedzila obchodné vzťahy s Iránom.
Peking ostro odsúdil nové americké sankcie namierené proti iránskemu leteckému sektoru a označil ich za nelegálne jednostranné opatrenia. Viaceré iránske aerolínie obmedzili alebo prišli o zahraničné spojenia.
Pre Peking má konflikt veľký význam aj pre energetiku. Čína je významným odberateľom iránskej ropy a obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv môže mať priamy dosah na čínsku ekonomiku.
Podľa Laša môže byť situácia v Perzskom zálive jednou z dôležitých tém stretnutia. „Možno očakávať škálu tém, niektoré nebudú zverejnené,“ uvádza. Medzi nimi môže byť „situácia v Perzskom zálive v kontexte exportu ropy a tlak na Irán“.
