Čierny deň opozície: Aj po roku od zmien ústavy majú na KDH partneri ťažké srdce
Mesiac až roky budované spojenectvo medzi liberálmi a kresťanskými konzervatívcami dostalo vtedy poriadnu ranu. Keď parlament 26. septembra minulého roka schválil zmeny ústavy, predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že je to čierny deň pre Slovensko. Ten moment si viacerí politici zapamätajú ako čierny deň opozície.
Zmeny ústavy totiž koalícia schválila aj vďaka deviatim poslancom KDH. Kresťanskí demokrati sa pritom dlhodobo hlásia k spojenectvu s Progresívnym Slovenskom, SaS a Demokratmi.
„Pachuť ostala“
Postup KDH preto ostatní partneri vnímali s nevôľou. Najostrejšiu kritiku nasmerovali na Igora Matoviča, ktorého dvaja poslanci sa tiež nečakane pridali ku koaličnému návrhu. Nevyhli sa jej ani kresťanskí demokrati. Vzťahy sa za rok zlepšili, no podľa predsedu Demokratov Jaroslava Naďa pachuť ostala. Progresívne Slovensko stanovisko neposkytlo.
Ako v KDH zmenili názor
Premiér Robert Fico prišiel s nápadom vložiť do ústavy prednosť slovenského práva pred európskym či konštatovanie, že Slovensko uznáva len dve pohlavia. KDH stálo pred dilemou: presadiť časť programu s koalíciou, alebo zachovať lojalitu opozícii.
Smer akceptoval viaceré návrhy KDH, ako zákaz surogátneho materstva či formuláciu, že rodičmi sú matka žena a otec muž. Zmeny ústavy prešli 90 hlasmi vďaka 9 z 11 kádéhákov a dvom poslancom Igora Matoviča. K hlasovaniu sa nepripojili len František Mikloško a František Majerský. Stalo sa to tri dni po poslednom Proteste proti ožobračovaniu.
Po hlasovaní prišiel útlm
Kresťanskí demokrati, saskári aj Demokrati konštatujú, že hlasovanie vytvorilo trenice. Podpredseda KDH Viliam Karas tvrdí, že postoj nebol prekvapením a hnutie o zámeroch komunikovalo. Argumentuje, že nešlo o podporu vlády, ale o riešenia, ktoré KDH samo navrhovalo.
Líder SaS Branislav Gröhling uviedol, že sa potvrdili jeho slová, aby partneri tému odložili. „Dnes už máme dve pohlavia v Ústave SR, ale na Slovensku sa nežije lepšie, jedine to pomohlo Ficovi, aby si na tom spravil kampaň,“ dodáva.
Predseda Demokratov Jaroslav Naď hovorí, že dopad bol výraznejší v prvých mesiacoch, keď sa nekonali väčšie spoločné akcie. Vzťahy sa obnovovali mesiace. Štvorica lídrov sa na spoločné pódium postavila po viac ako polroku, v apríli 2026 na protests proti zrušeniu voľby zo zahraničia.
Karas: Opozícia nie je jedna strana
Karas tvrdí, že vzťahy sa stabilizovali a spolupracujú tam, kde to dáva zmysel. Naď je kritickejší: „Istá pachuť tam pretrváva naďalej, pretože jedna z opozičných strán sa rozhodla podporiť návrh Roberta Fica.“
Gröhling vyzýval na spoločnú deklaráciu, kde by sa strany zaviazali neotvárať podobné témy. Naď si myslí, že k podobnému hlasovaniu už nepríde a opozícia by mala postupovať spoločne. Formálny záväzok neexistuje a zrejme ani nebude, keďže KDH nechce prísť o priestor na odlíšenie.
„Treba rešpektovať, že opozičné strany nie sú jednou stranou. Majú vlastné programy, hodnoty a politickú identitu, pričom práve v hodnotových otázkach môžu byť medzi nimi zásadné rozdiely,“ uzatvára Karas s tým, že poučením je otvorená a včasná komunikácia.
