Európska únia musí zásadne zrýchliť zbrojenie, ak chce splniť cieľ obrannej pripravenosti
Európska únia sa musí rýchlejšie a efektívnejšie vyzbrojovať, aby splnila svoj cieľ obrannej pripravenosti do roku 2030. Vyhlásila to v pondelok po zasadnutí ministrov obrany členských krajín v Bruseli šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Krajiny tiež vyzvala, aby poskytli Ukrajine rakety pre systémy Patriot, kým Kyjev čaká na dodávky z USA.
„Európa potrebuje zásadnú zmenu v rozsahu a tempe investícií do obrany, rozvoja schopností, inovácií a priemyselných kapacít,“ uviedla Kallasová s odkazom na prvú správu Európskej obrannej agentúry (EDA) o obrannej pripravenosti, ktorá bola predstavená na zasadnutí. Rokovať o nej budú aj lídri krajín EÚ v polovici októbra na summite v Bruseli.
Podpora pre Ukrajinu
Kallasová zdôraznila potrebu ďalšej podpory pre Ukrajinu vo vojne proti Rusku. „V rámci pôžičky na podporu Ukrajiny sme už schválili plány nákupov v hodnote 28,3 miliardy eur, ktoré zahŕňajú aj nákup rakiet do systému Patriot z budúcej výroby v Spojených štátoch. Výroba rakiet však trvá a Kyjev potrebuje Patrioty už teraz,“ podotkla.
Jednou z možností podľa nej je, aby členské štáty a ďalší partneri poskytli Ukrajine rakety zo svojich vlastných zásob výmenou za ich neskoršie nahradenie, ktoré by bolo financované z pôžičky na podporu Ukrajiny.
Bezpečnostný protokol
Ministri obrany rokovali aj o „núdzovom bezpečnostnom protokole“, ktorý načrtla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie 16. septembra. Po jeho aktivácii jedným členským štátom by sa zišli všetky členské štáty, aby skoordinovali európsku reakciu. Protokol má pritom dopĺňať existujúce mechanizmy Severoatlantickej aliancie (NATO).
„Bola to prvá, veľmi úvodná diskusia a potrebujeme o tom ďalej rokovať,“ ozrejmila Kallasová.
Šéfka diplomacie EÚ reagovala aj na rokovanie nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom popri Valnom zhromaždení OSN. „Tieto rokovania ukazujú, že Rusko sa v skutočnosti vôbec nezaujíma o mier. Inak by sa k svojmu rokovaciemu partnerovi takto nesprávalo,“ povedala v reakcii na Lavrovove posmešné vyjadrenia na adresu Nemecka po stretnutí.
Mierové rokovania
Kallasová zdôraznila, že Rusko by malo zastavením útokov na civilistov preukázať svoju ochotu dosiahnuť mier. Následne by podľa nej mali o ukončení konfliktu rokovať priamo Rusko a Ukrajina. „Všetci ostatní môžu tento proces uľahčiť, ale napokon sa musia dohodnúť oni,“ poznamenala.
Členské štáty hovorili aj o situácii na Blízkom východe vrátane Hormuzského prielivu. Ministri zároveň rozhodli o predĺžení mandátov dvoch civilných misií do 30. júna 2027. Ide o pomocnú hraničnú misiu na priechode Rafah (EUBAM Rafah) medzi Pásmom Gazy a Egyptom a policajnú misiu na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) so sídlom na Západnom brehu Jordánu.
