Fico a Blaha sú rovnakí ako západní komunisti a fašisti na začiatku II. svetovej vojny
Kvázi mierové hnutie, ktoré v našej politike reprezentujú najmä Robert Fico a Ľuboš Blaha, od ktorých to viac či menej nemotorne a neautenticky preberá zvyšok predsedníctva, je jedným z pilierov politickej propagandy Smeru.
Opiera sa o tézu, že keď prestane vyzbrojovanie Ukrajiny, začnú diplomatické rokovania, ktorých cieľom bude mier. A po rokoch dnes podsúvajú ideu, že vojne s Ruskom predídeme, teda aj Slovenská republika, ak nebudeme vojensky podporovať Ukrajinu a ak nebudeme vlastným vyzbrojovaním „provokovať Rusko”.
Veď, ako to svojho času povedal Tibor Gašpar, môžeme tak byť „legitímnym cieľom” jeho vojenských operácií. Len pre úplnosť, slovo legitímny znamená zákonný, legálny, oprávnený, všeobecne akceptovaný.
Môžeme sa len domnievať, prečo si obžalovaný Gašpar myslí, že Rusko má zákonné, legálne dôvody uskutočňovať vojenské útoky proti Slovensku a jeho občanom. S narastajúcimi obavami západných demokracií, že Rusko pripravuje provokáciu alebo útok na niektorý z členských štátov NATO, v Smere pritvrdili. Strašia vojnou, zdôrazňujú slovo mier.
Namiesto toho, aby jasne označili Vladimira Putina za nepriateľa Slovenskej republiky, demokracie a slobody, pôsobia ako jeho politickí emisári, spojenci a propagandisti. Spoločne s Republikou.
Slovensko zažíva niečo, čo veľmi pripomína obdobie začiatku II. svetovej vojny na Západe. Prvého septembra zaútočili nacistické vojská na Poľsko a oficiálne sa začala II. svetová vojna.
Už na druhý deň napísal vplyvný britský komunista Harry Pollitt manifest „Ako vyhrať vojnu”, v ktorom deklaroval, že komunisti sú pripravení zapojiť sa do vojny proti nemeckému fašizmu.
Nasledujúci deň vyhlásila Británia, ako spojenec Poľska, vojnu Hitlerovi.
Lenže 7. októbra 1939 ich ústredný výbor vydal „opravu” tohto manifestu. Po novom obvinili Britániu, Francúzsko a Poľsko, že rovnako ako Nemecko začali „imperialistickú vojnu”.
Jediný vtedajší komunista v parlamente, Willie Gallacher, sa pridal k predsedovi britských fašistov Oswaldovi Mosleymu a spoločne šírili propagandu o mierovom riešení, o tom, že Británia sa nesmie zapojiť do vojny proti Hitlerovi.
„Pán Chamberlain musí teraz vyhlásiť, či bude bombardovať Berlín alebo nie. Ak to urobí, následky ďaleko presiahnu naše najšialenejšie úmysly a budú sa dosť líšiť od čohokoľvek, čo my alebo pán Hitler zvažujeme. Ak nie, čím skôr zastavíme vojnu a zabezpečíme predloženie našich sťažností… tým lepšie… Sľub nášho premiéra Poľsku bol celkom jasný. Mali sme mu prísť na pomoc „so všetkými našimi zdrojmi”, čo znamenalo, že keď prvý nemecký vojak prekročí poľské hranice, kráľovské letectvo bude bombardovať Berlín,” pridal sa k nim článkom v novinách Manchester Guardian dramatik George Bernard Shaw.
Americkí komunisti prešli od antifašizmu, ktorý bol citeľný po nacistickom útoku na Poľsko, k tomu, že nás sa to netýka, my si žijeme svoje životy v USA a dajte nám s tým pokoj. A to bolo vtedy, keď sa do delenia Poľska zapojila aj Červená armáda.
Rétoriku zmenili na „mierovú”.
Šírili heslá „Američania neprichádzajú” a „Ruky preč”, zriadili „neustálu mierovú hliadku” oproti Bielemu domu a oznámili, že prezident Roosevelt je hlavou „vojnovej strany americkej buržoázie”.
Na jeseň 1939 sa komunisti poslušní Moskve a krajná pravica ocitli na rovnakej strane. Obe skupiny volali po mieri s Hitlerom a vinu za vojnu zvaľovali na Britániu a Francúzsko. Takýto mier by však v praxi potvrdil zradu, porážku a rozdelenie Poľska medzi Nemecko a Sovietsky zväz. A teda začiatok II. svetovej vojny.
Komunisti k tomu dospeli na príkaz Kremľa, fašisti a extrémisti zo sympatií k Nemecku. Bok po boku.
Vtedy, aj teraz.
Robert Fico, Ľuboš Blaha, Milan Mazurek, Milan Uhrík…
Vyzbrojovanie sa v čase, keď imperiálna veľmoc vedie konvenčnú aj hybridnú vojnu proti demokratickým systémom, nie je prejav vojnychtivosti, ale odhodlania sa brániť.
Pre mier totiž treba urobiť viac. Okrem iného byť pripravený ho brániť. Aj vojensky. Ukázať v tomto prípade Rusku, že sa budeme brániť. Spoločne s našimi partnermi v NATO a EÚ.
Ak nás politici chcú bezbranných a bez spojencov odovzdať nepriateľovi, to nie je mierové riešenie.
To je zrada.
