Bezpečnostný analytik: Prvá rada pri útoku je útek
Na základnej škole v Staškove na Kysuciach útočil 13-ročný žiak, ktorý zabil jednu učiteľku a ťažko zranil svoju spolužiačku. Druhá učiteľka je v nemocnici v stabilizovanom stave. Motív útočníka zatiaľ nie je známy.
Štát po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sľuboval zmeny, tie však neprišli. Bezpečnostný analytik a odborník na bezpečnosť škôl Martin Královič hovorí, že téma bezpečnosti škôl by nemala byť otázkou len krátko po útoku.
„Chýbajú nám oveľa dôležitejšie veci. Kamery sú možno vizuálne pekné, som si však takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by aj tak prišlo,” hovorí.
Sú slovenské školy bezpečné?
Podľa Královiča je bezpečnostná situácia na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemerne dobrá. Slovensko však výrazne zaostáva za Českou republikou, ktorá už viac ako desať rokov aktívne rieši ochranu mäkkých cieľov na národnej aj regionálnej úrovni.
Na Slovensku sa podľa neho opakuje rovnaký vzorec. Téma bezpečnosti rezonuje týždeň či dva, potom sa prejde do štandardného režimu.
Kamery nám nechýbajú
Minister vnútra po tragédii v Spišskej Starej Vsi hovoril o kamerách s umelou inteligenciou, no zrealizovali sa len na desiatke škôl. Podľa Královiča ich školy nepotrebujú.
„Kamery by útočníka nezdetekovali ani by skôr neprivolali políciu. Diskusia sa zúžila len na detektory kovov, kamery či policajtov,” tvrdí.
Školskí policajti
Myšlienka školských policajtov je podľa Královiča v princípe dobrá, prax však ukazuje nedostatky. Prítomnosť polície má byť na školách konkrétnou osobou, nie anonymnou linkou 158.
„Zažil som, že riaditeľ sa v krízovej situácii pokúšal dovolať svojmu školskému policajtovi, ten nedvíhal a zavolal späť až o tri dni,” hovorí.
Čo by školám pomohlo
Najdôležitejšia je podľa Královiča prevencia a pripravenosť. Personál často nie je vzdelaný v tom, aké znaky radikalizácie má u žiakov sledovať.
Školy nemajú vytvorené postupy, ako pokračovať, chýbajú intervenčné skupiny. Do procesu by sa mali zapájať poradenské centrá, lekári, psychológovia či sociálna kuratela.
Ako rozpoznať potenciálne nebezpečného žiaka
Prvým signalizačným znakom je zmena správania. Ak bol žiak extrovertný a zrazu sa utiahne, vykazuje agresiu či sa začne zaujímať o zbrane, násilie alebo militantné organizácie, treba spozornieť.
„Neznamená to, že je automaticky potenciálny útočník. Je to niekto, kto si zaslúži väčšiu pozornosť a pomoc,” dodáva.
Čo robiť v prípade útoku
Platí pravidlo „uteč, skry sa, bojuj”. Prvá rada je utiecť čo najďalej od útočníka. Až keď sa nedá utekať, treba sa skryť a zabarikádovať. Fáza bojuj nastupuje ako posledná.
„Človek bez výcviku si v strese ani nespomenie, kde má kľúč, nieto aby ich zasunul do zámky,” upozorňuje Královič.
Mediálna komunikácia o útočníkoch
Po medializovaných útokoch sa objavuje copycat efekt. Platí zásada nevenovať príliš veľa priestoru útočníkovi a nemedializovať jeho názory či manifesty. Priestor treba venovať obetiam.
„Nech pán minister vnútra všetky plánované peniaze presunie pánovi ministrovi školstva na deradikalizáciu, určite tým bezpečnosti na školách pomôže viac,” uzatvára Královič.
