Google stavia kúsok od našich hraníc obrovské dátové centrum, miestni sa búria
V rakúskej obci Kronstorf, vzdialenej približne dve hodiny od Viedne, vyrastá prvé hyperscale dátové centrum spoločnosti Google v Rakúsku. Po dokončení a prípadnej ďalšej expanzii by tento komplex mohol spotrebovať ekvivalent siedmich percent súčasného dopytu po elektrickej energii v celej krajine.
Miestna aliancia vedcov, umelcov a aktivistov sa rozhodla proti projektu vystúpiť. „Naozaj im to chceme sťažiť. Musia vidieť, že ľudia z tohto nie sú nadšení,“ uviedol Harald Müllner, IT špecialista z neďalekého Linzu, ktorý alianciu spoluzaložil.
Ekologička Christina Gruberová upozorňuje, že hyperscale dátové centrum nie je udržateľné už zo svojej podstaty. Podľa jej slov je v hre nezvratná premena ornej pôdy, extrémna spotreba elektrickej energie a obrovská spotreba povrchovej vody.
Gruberová vyjadrila najväčšie znepokojenie nad vplyvom na neďalekú rieku Enža, ktorá má slúžiť na technické chladenie serverov a následne prijímať oteplenú odpadovú vodu naspäť. „Akékoľvek vypúšťanie teplej vody mení biotop a spôsobuje dodatočný stres pre tvory, ktoré tam žijú,“ vysvetlila.
Zástupcovia spoločnosti Google ekologické tvrdenia odmietajú. Sľubujú špeciálny fond na zlepšenie riečneho ekosystému a solárne panely na strechách objektu. Podľa vedúceho európskej komunikácie Google pre technickú infraštruktúru Michiela Sallaetsa zistenia nezávislých expertov z povoľovacieho procesu ukazujú, že vplyv dátového centra na teplotu rieky Enža je zanedbateľný.
Pre aktivistu Müllnera sú podobné sľuby len príkladom greenwashingu. Výstavba si podľa kritikov nevyžadovala komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie, kým obyčajná veterná turbína takéto environmentálne posúdenie zo zákona potrebuje.
Odhadovaná spotreba energie dosahuje alarmujúce hodnoty. V prvej fáze si projekt vyžiada 150 megawattov za hodinu, čo po rokoch prevádzky predstavuje 1,31 terawatthodiny. Pri plnej expanzii na 500 megawattov toto číslo stúpne na 4,4 TWh. Pre porovnanie, všetky domácnosti vo Viedni spotrebujú ročne len približne 3,4 TWh.
Hoci Rakúsko čerpá takmer 90 percent energie z obnoviteľných zdrojov, spolieha sa primárne na vodné elektrárne, ktoré sú zraniteľné voči suchu. Počas mimoriadne suchého leta klesla ich celková produkcia až o tretinu.
Odborník z Rakúskej energetickej agentúry Christoph Dolna-Gruber varuje, že ak ponuka nedokáže držať krok s rastúcim dopytom, ceny elektriny pre bežných občanov stúpnu. Upozornil tiež, že Google plánuje v areáli inštalovať dieselové generátory pre prípad výpadku prúdu.
Aktivisti sa sťažujú, že americké spoločnosti si zaberajú najlepšie lokality s rovným terénom a ideálnym prístupom k riekam. „Američania si zoberú najlepšie miesta a my potom musíme stavať elektrické vedenia do menej atraktívnych lokalít,“ opisuje Müllner.
Mnohí európski aktivisti sa pozerajú za Atlantik, kde nová infraštruktúra pre umelú inteligenciu naráža na tvrdší odpor. Až sedem z desiatich Američanov sa stavia proti výstavbe AI dátových centier vo svojich komunitách pre obavy z vyšších účtov za energie, znečistenia a hluku.
V americkom štáte Kentucky dostala rodina osemdesiatničky Idy Huddlestonovej a jej dcéry Delsie Bareovej ponuku 26,48 milióna dolárov za rodinnú farmu. Keď zistili, že na ich mieste má vyrásť 2,2-gigawattové dátové centrum, miliónovú ponuku odmietli. „Kopnite do vrtule a už sa nevracajte,“ odkázala developerom Delsia Bare.
V meste Taylor v americkom Texase bojuje Pamela Griffinová proti výstavbe centra od spoločnosti Blueprint Data Centers. Pozemok bol pôvodne v roku 1999 darovaný s podmienkou, že sa z neho stane verejný park pre miestnu černošskú komunitu. Pri neskorších prevodoch majetku sa táto klauzula z listín vytratila. Prípadom sa zaoberá texaský generálny prokurátor Ken Paxton.
V Spojených štátoch energetické spoločnosti čoraz častejšie siahajú po inštitúte vyvlastnenia. Ak majitelia odmietnu predať pozemky potrebné pre výstavbu elektrických vedení slúžiacich dátovým centrám, štát ich môže donútiť k predaju vo verejnom záujme.
Rakúska štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová varuje pred obmedzovaním technologického pokroku. „Nemôžeme volať po väčšej európskej suverenite v oblasti umelej inteligencie a zároveň klásť stále nové prekážky, ktoré bránia samotnej infraštruktúre, na ktorej je postavená,“ vraví.
Aktivisti v Kronstorfe vedia, že prvú fázu výstavby už nezastavia. Sú však odhodlaní bojovať aspoň proti ďalšej expanzii. „Jednu vec sme už dosiahli. Tí, ktorí prídu po nich, to už nebudú mať také ľahké,“ dodala Gruberová.
