Ruské voľby na okupovaných územiach sprevádzali ozbrojené hliadky aj hlasovanie pred domami
Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznávajú voľby do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach Ukrajiny. Hlasovanie sa začalo niekoľko týždňov pred oficiálnym termínom a podľa dostupných informácií prebiehalo bez nezávislých pozorovateľov a pod dohľadom ozbrojených ruských vojakov.
V okupovanej Doneckej oblasti sa hlasovalo aj na dvoroch obytných domov. Mobilné volebné tímy, ktoré prinášali urny priamo k domom, sprevádzali ozbrojení príslušníci ruských síl. V súkromnej zástavbe chodili volebné komisie od domu k domu.
Šéf ruskej okupačnej správy v Doneckej oblasti Denis Pušilin odôvodňoval predčasné hlasovanie bezpečnostnou situáciou. Podľa jeho vyjadrenia Ústredná volebná komisia Ruska prijala osobitné rozhodnutie, na základe ktorého sa v štyroch nových regiónoch vrátane Doneckej oblasti hlasovalo predčasne.
Ruská volebná komisia uviedla, že hlasovací lístok mohli voliči dostať len po predložení ruského pasu alebo dokladu, ktorý ho nahrádza, napríklad vojenského preukazu či dočasného dokladu vydávaného počas vybavovania pasu. Iné spôsoby overenia totožnosti okupanti nepovoľovali.
Vo volebných miestnostiach pôsobili pozorovatelia, ktorých prípravu zabezpečovala takzvaná Verejná komora Doneckej ľudovej republiky pod kontrolou okupačnej správy. Podľa dostupných informácií nebola možnosť zapojenia nezávislých občianskych organizácií či opozície.
V okupovanej oblasti nebolo možné sledovať volebné miestnosti prostredníctvom videoprenosu. Predseda Verejnej komory DNR Alexander Kofman to odôvodnil bezpečnosťou a snahou zabrániť ukrajinskej strane zistiť polohu volebných miestností.
V takzvanej Doneckej ľudovej republike sa 20. septembra hlasovanie skončilo už o druhej popoludní, zatiaľ čo v Rusku pokračovalo do 20.00. Okupačná volebná komisia skoršie uzavretie odôvodnila bezpečnostnými rizikami.
Okupačné úrady deklarovali, že sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 81 percent evidovaných voličov okupovanej Doneckej oblasti. V Rusku bola celková účasť približne 59 percent. Koľko ľudí skutočne odvolilo, sa nedá nezávisle potvrdiť, okrem iného preto, že počet ľudí žijúcich na okupovaných územiach nie je spoľahlivo známy.
Voľby boli spojené aj s vytvorením nových volebných obvodov. Na okupovanej časti Doneckej oblasti vznikli tri jednomandátové obvody – Makijivský, Donecký a Horlivský. Rusko do nich zaradilo aj Kramatorsk, Sloviansk, Pokrovsk a Dobropilliu, ktoré zostávajú pod kontrolou Ukrajiny, ako aj mestá obsadené po roku 2022 vrátane Mariupola, Bachmutu či Avdijivky.
Celkovo Rusko vytvorilo v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sedem jednomandátových obvodov. Z celkového počtu 450 poslancov ruskej Štátnej dumy sa 225 volí podľa straníckych kandidátnych listín a ďalších 225 v jednomandátových obvodoch.
Expert na medzinárodné právo Andrij Michejev uviedol, že uskutočnenie volieb na okupovanom území nemôže legalizovať jeho zabratie. Podľa neho Rusko prostredníctvom volieb pokračuje v praktickom začleňovaní okupovaných oblastí do svojich politických a štátnych štruktúr.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ukrajina neuznáva ani konanie volieb do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach, ani ich výsledky. Po skončení volieb 21. septembra ministerstvo svoju pozíciu zopakovalo a konanie volieb označilo za porušenie ukrajinského aj medzinárodného práva.
Ukrajinská Verchovna rada 17. septembra prijala výzvu adresovanú parlamentom a vládam zahraničných štátov, medzinárodným organizáciám a parlamentným zhromaždeniam, aby organizovanie ruských volieb na okupovaných územiach odsúdili, neuznávali ich výsledky a neposielali na tieto územia svojich pozorovateľov.
Európska únia uviedla, že konanie ruských volieb na dočasne okupovaných územiach odsudzuje a nebude uznávať ich konanie ani výsledky. K stanovisku EÚ sa pripojili aj ďalšie krajiny ako Nórsko, Island či Spojené kráľovstvo.
