Najnebezpečnejšia trofej na Slovensku? Filmová cena IGRIC je absolútnym unikátom
Kým vo svete filmári bojujú o zlaté sošky či kryštálové glóbusy, slovenské filmové a televízne umenie má svoj vlastný, mimoriadne osobitý symbol. Národná cena Igric nie je len najstarším a najprestížnejším ocenením pre domácich tvorcov, ale aj trofejou, ktorej vznik spája unikátny príbeh a dávka nečakaného rizika.
Yvonne Vavrová, režisérka, scenáristka, producentka a predsedníčka Slovenského filmového zväzu, hovorí o zákulisí IGRIC-u ako o röntgene do slovenskej kinematografie. Nebojí sa otvoriť témy tvrdej reality financovania, mýtov o zjednocovaní cien či čoraz populárnejšiu umelú inteligenciu.
Zákaz v životopise
IGRIC je jediná slovenská filmová cena, ktorá má v životopise zákaz. Vznikla v roku 1967 na vlne československej novej vlny. Na prvom odovzdávaní v hoteli Devín sedel Martin Frič a Dominik Tatarka si odnášal cenu za scenár k Panne zázračnici.
O dva roky neskôr filmový a televízny zväz FITEZ, ktorý ceny udeľoval, odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk v auguste 1968. Režim ho preto zakázal a IGRIC na vyše dvadsať rokov zmizol. Návrat prišiel v roku 1993.
Už samotné meno je program. Igric bol stredoveký potulný spevák, herec a komediant, teda symbol slobodného umelca. Nikomu nepatril a každému mal čo povedať.
Cena ako umelecké dielo
IGRIC neoceňuje iba film ako celok, ale konkrétny tvorivý čin: réžiu, scenár, kameru, herectvo, animáciu či dokument. Hovorí o ľuďoch, ktorí za obrazom stoja, nielen o tých, ktorí sú priamo v zábere. A kladie vedľa seba film a televíziu, čo inde nie je samozrejmosť.
Soška od Erny Masarovičovej nie je cenovka, ale socha: 33,8 cm bronzu a 2,4 kg váhy. Kto ju drží v ruke, cíti, že dostal umelecké dielo, nie suvenír.
Prečo sa ceny nezjednocujú
Podľa Vavrovej jedna cena znamená jeden názor a kultúra potrebuje viac hlasov, nie jeden zjednotený. Ceny sa nelíšia logom, ale princípom. Akademické ocenenie vzniká hlasovaním členov, IGRIC udeľuje odborná porota tvorivých zväzov a hodnotí konkrétny tvorivý výkon naprieč filmom aj televíziou.
Zjednotenie cien je podľa nej aj prakticky nerealizovateľné. IGRIC majú v rukách tri organizácie: Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. Majú vlastné štatúty a financovanie a za sebou takmer šesťdesiat rokov tradície.
Kafka ako téma ročníka
Tohtoročný IGRIC pracoval s kafkovským existencializmom, absurditou a pocitom človeka v nepochopiteľnom svete. Vavrová hovorí, že Kafku si nevybrala ona, skôr si on vybral nás. Podľa nej stačí otvoriť správy, zavolať na úrad alebo vyplniť grantovú žiadosť a človek zistí, že Kafka nebol spisovateľ, ale reportér, ktorý prišiel o sto rokov skôr.
Nechcela však robiť večer o obetiach. V Procese je podobenstvo, v ktorom muž celý život čaká pred bránou zákona a až na konci sa dozvie, že tento konkrétny vchod bol určený iba pre neho. Umelec nemusí byť iba obeťou systému. Ak raz pochopí, že dvere čakajú práve naňho, môže ich otvoriť.
Umelá inteligencia a hranice autorstva
AI je podľa Vavrovej najusilovnejší asistent, akého film kedy mal. Nikdy nie je unavený, nikdy neprotestuje, nemá zlý deň a nepýta si nadčasy. A práve v tom je jeho slabina, lebo umenie často vzniká v zlý deň, z protestu a z únavy.
Verí, že AI môže filmu urobiť rovnakú službu, akú kedysi fotografia urobila maliarstvu. Môže ho zbaviť povinnosti byť technicky dokonalý, pretože dokonalosť bude odteraz lacná. Ostane mu to, čo nevie nik iný: byť osobný.
Autorstvo sa podľa nej stráca tam, kde začíname zamieňať odpoveď za otázku. Umelá inteligencia pracuje s priemerom všetkého, čo už niekto vytvoril, a ponúka najpravdepodobnejší obraz. Umenie je však presne opačné: je to najmenej pravdepodobná voľba, ktorú niekto urobí a obháji si ju. Hranicu autorstva preto netvorí technológia, ale svedomie.
Ocenenie pre Dušana Dušeka
Cena IGRIC 2026 za celoživotný prínos slovenskej kinematografii bola udelená prozaikovi, scenáristovi a pedagógovi Dušanovi Dušekovi. Podľa Vavrovej spája jeho generáciu s mladými tvorcami pozornosť k detailu. Dušek vie napísať celý svet do jednej vety o vlaku alebo kufri.
Čo by si mal divák odniesť
Divák by si mal z programu IGRIC podľa Vavrovej odniesť chuť vidieť ocenené filmy. Ak odchádza zvedavý, splnili sme úlohu. Ak odchádza aj trochu znepokojený, splnili sme ju aj po kafkovsky.
Jozef K. sa na konci Procesu nikdy nedozvie, kto ho súdil a prečo. IGRIC sa rozhodol, že bude presný opak tohto príbehu: tu sa meno obžalovaného číta nahlas, na javisku, pred celou krajinou, a dôvod rozsudku sa dokonca vysvetľuje.
