Šéf NKÚ varuje pred rizikami arabskej investície do závlah
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozorňuje na vážne riziká spojené s plánovanou obnovou poľnohospodárskych závlah prostredníctvom PPP projektu za účasti zahraničných investorov. Podľa predsedu úradu Ľubomíra Andrassyho štát v tejto oblasti dlhodobo zlyháva a zvolený model financovania sa úplne vymyká kontrole štátnych audítorov.
Slovenskú infraštruktúru poľnohospodárskych závlah v dĺžke viac ako 9 500 kilometrov spravuje štátny podnik Hydromeliorácie. NKÚ v ňom v uplynulých rokoch vykonal dve prierezové kontroly, ktoré odhalili vážne manažérske zlyhania a katastrofálny stav podniku, ktorého majetok mal pôvodne hodnotu vyše 200 miliónov eur.
„Upozorňovali sme ministrov aj súčasného pána ministra (Richarda Takáča, pozn. red.), že tento podnik je v ekonomickom rozvrate a nemá žiadnu predstavu o rozvoji infraštruktúry,” uviedol Andrassy. Nefunkčnosť štátneho podniku, za ktorý zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva, podľa neho viedla k tomu, že celý systém je dnes rozkradnutý.
Pochybnosti okolo zvoleného riešenia
Namiesto sanácie podniku, jeho prevodu pod Slovenský vodohospodársky podnik alebo využitia európskych fondov, prichádza štát s riešením v podobe verejno-súkromného partnerstva (PPP projektu) s investormi zo Spojených arabských emirátov.
Tento postup vzbudzuje u kontrolórov viacero otáznikov z hľadiska transparentnosti a hospodárnosti. Podľa Andrassyho je nepochopiteľné, že sa na obnovu kritickej infraštruktúry potravinovej bezpečnosti nevyužili desiatky miliónov eur z európskych zdrojov.
„Vláde, premiérovi aj ministrovi dvakrát ukazujeme problémy štátneho podniku zaisťujúceho potravinovú bezpečnosť, ukazujeme červené čísla, a nič sa nedeje. Možno sa nič nedialo preto, že niekto v úzadí kreslil zaujímavejší projekt,” podotkol Andrassy s tým, že keďže projekt nemá byť financovaný zo štátneho rozpočtu ani z európskych zdrojov, vymyká sa z kompetencie kontrolného úradu.
Podľa šéfa NKÚ je financovanie cez PPP formát drahšie, pretože si vyžaduje komerčné úvery. „Využíva sa totiž zaujímavý spôsob investovania cez PPP projekt, ktorý nemôže odkontrolovať NKÚ ani nikto iný, no zadlží budúce generácie jeho splácaním,” varuje.
Dlhy pre budúce generácie
Andrassy zároveň upozorňuje, že hoci investíciu na začiatku zrealizuje zahraničný partner, konečný účet zaplatia daňoví poplatníci. „Tie peniaze nezaplatí minister, premiér ani človek v pozadí. Zaplatíme ich my všetci, pretože náklady na PPP projekty rozpočítané na 20 či 30 rokov budeme splácať zo štátneho rozpočtu,” upresnil šéf NKÚ.
Národný kontrolný úrad pripravuje v spolupráci so svojím analytickým útvarom komplexnú sumarizáciu všetkých prebiehajúcich a plánovaných PPP projektov. Cieľom je otvoriť diskusiu s ministerstvom financií o tom, či je Slovenská republika vôbec schopná z hľadiska udržateľnosti splácať kumulované náklady, ktoré tieto projekty v budúcnosti prinesú.
„Rezort financií musí mať základnú informáciu o schopnosti splácať náklady na PPP projekty,” vysvetľuje Andrassy.
