Ústavný súd upozornil na medzeru v právnej ochrane párov rovnakého pohlavia
Manželstvo muža a ženy podľa Ústavného súdu (ÚS) SR neporušuje ústavu ani medzinárodné dohovory. Problém však vidí v tom, že v slovenskom právnom poriadku chýba akýkoľvek paralelný právny status pre páry rovnakého pohlavia. Vyplýva to z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým súd 23. septembra nevyhovel skupine poslancov.
Skupina 33 poslancov napadla na ÚS ustanovenia zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Podanie podpísal celý klub SaS, poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej strane Demokrati aj odídenci z OĽANO. Poslanci žiadali posúdiť aj legislatívnu nečinnosť Národnej rady SR spočívajúcu v neprijatí právnej úpravy uznávajúcej páry rovnakého pohlavia. Tento návrh ÚS odmietol už v apríli 2024 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Podľa ÚS jadro problému nespočíva primárne v samotnej existencii napadnutých ustanovení ani v osobitnej ochrane manželstva ako zväzku muža a ženy. „Ústavný súd v tomto kontexte nemá kompetenčnú možnosť a ani vecný dôvod na svoj derogačný nález negujúci dotknuté ustanovenia v ich aktuálne platnej a účinnej podobe, ktorá sama osebe nie je ústavne nesúladná,“ uviedol súd.
Problém podľa ÚS spočíva v legislatívnej nečinnosti, teda v absencii súbežnej či alternatívnej právnej úpravy partnerského spolužitia. „Popísaný deficit právneho poriadku teda nespočíva izolovane v jednotlivých zákonných ustanoveniach, ale v širšom kontexte neexistencie právneho inštitútu, ktorý by umožňoval primeranú ochranu týchto vzťahov,“ skonštatoval súd s tým, že takéto riešenie nepatrí do jeho právomoci.
Dôsledkom je, že viaceré právne následky viazané na manželstvo alebo rodinný status zostávajú pre páry rovnakého pohlavia systémovo nedostupné. Stabilné páry rovnakého pohlavia sú tak podľa ÚS fakticky vylúčené z rodinnoprávnej ochrany, hoci ich vzťahy môžu napĺňať znaky rodinného života podľa článkov ústavy, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Samotné označenie manželstva ako osobitne chráneného inštitútu a existencia osobitnej úpravy práv a povinností manželov podľa ÚS v rozpore s ústavou ani medzinárodnými dokumentmi nie sú. „Ak sa však zákon o rodine posudzuje v širšom systémovom kontexte, teda spolu s absenciou akéhokoľvek alternatívneho právneho statusu pre páry rovnakého pohlavia, vzniká systémovo relevantný deficit úpravy v podobe medzery v právnej úprave,“ dodal súd.
