Tajné rokovania v Bruseli: Európska únia sa v tichosti pripravuje na hybridné útoky s obeťami
Členské štáty Európskej únie za zatvorenými dverami pripravujú koordinovanú reakciu na prípadný rozsiahly hybridný útok, ktorý by si vyžiadal ľudské životy. Diskusie medzi veľvyslancami vo výbore Coreper prebiehajú bez telefónov a asistentov a zintenzívnili sa po augustovom objavení dronu s výbušninou na nemeckom letisku Lipsko/Halle.
Členské štáty Európskej únie v tichosti pripravujú reakciu na prípadný rozsiahly hybridný útok, ktorý by spôsobil straty na životoch. Na úrovni diplomatov, veľvyslancov a ministrov už nejaký čas pokračujú diskusie o nasadení záchranných tímov, uvoľnení finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a krízovej komunikácii. S odvolaním sa na piatich predstaviteľov Únie o tom v stredu informoval magazín Politico.
Rokovania vo výbore stálych predstaviteľov krajín EÚ sa uskutočnili v uplynulých týždňoch v obmedzenom formáte, teda bez telefónov a spolupracovníkov. Zintenzívnili sa od augusta, keď bol na nemeckom letisku Lipsko/Halle objavený dron s výbušninami. Berlín tento zmarený útok pripísal Moskve, tá zodpovednosť odmietla.
Európska únia sa téme hybridných útokov venuje už niekoľko rokov, pričom predstavila súbor nástrojov zameraný na koordináciu reakcií na kybernetické útoky, zasahovanie do volieb či sabotáž. Najnovšie sa však diskusie zameriavajú na riziko závažnejších útokov, ktorých následkom by bol väčší počet obetí. Práve o týchto scenároch rokovali veľvyslanci minulú stredu.
Rusko podľa EÚ od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zintenzívnilo kyberútoky, sabotáže a ďalšie podvratné operácie v jednotlivých členských krajinách. Eurokomisár pre spravodlivosť Michael McGrath pre Politico uviedol, že európske demokracie odolávajú rastúcemu počtu hrozieb.
„Posilňujeme našu schopnosť predvídať a odhaľovať hrozby, zlepšovať systém včasného varovania a zabezpečiť, aby Európa mohla rýchlo a spoločne reagovať, keď bude naša demokratická odolnosť vystavená skúške,“ povedal McGrath.
Správy o údajných hybridných hrozbách v Únii prichádzajú takmer denne. Tento termín EÚ a Severoatlantická aliancia používajú na označenie činností, ktoré majú rôzne ciele, ale ešte nedosahujú úroveň priameho vojenského útoku. Napríklad Poľsko nedávno varovalo, že Rusko plánuje hybridné útoky s pomocou dronov a rakiet proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.
„Musíme byť pripravení na niečo vážne. Žiaľ, udalosti v Lipsku nám ukázali, že veľmi vážny incident, ktorý si vyžiada viaceré obete, nie je vylúčený,“ upozornil jeden vysokopostavený diplomat EÚ.
Druhý poznamenal, že vzhľadom na rozsah a intenzitu ruských aktivít je takmer isté, že skôr či neskôr dôjde k obetiam. V takom prípade by bol tlak na EÚ a NATO, aby konali, obrovský, doplnil vysokopostavený predstaviteľ Aliancie.
Pokračujúce diskusie v EÚ však niektoré členské štáty kritizujú, lebo podľa nich Únia prekračuje svoju úlohu v oblasti bezpečnosti a môže duplicitne vykonávať kľúčové funkcie NATO, ktoré už 80 rokov tvorí základne európskej bezpečnosti. Podľa odborníkov hrozí, že sa situácia stane veľmi mätúcou pre všetkých.
„Ak dôjde k nejasnostiam alebo k duplicite, mohlo by to spomaliť rozhodovací proces, čo má svoje dôsledky, lebo čas je vždy kľúčový,“ uviedla bývalá hovorkyňa NATO Oana Lungescu a výskumníčka z britského Kráľovského inštitútu spojených služieb.
Diplomati však poukázali aj na ďalší problém – EÚ má nedostatok zabezpečenej komunikácie. Údajne tiež existuje podozrenie, že citlivé informácie, ktoré zaznejú počas stretnutí veľvyslancov, môžu uniknúť na verejnosť.
„Moja vláda je veľmi nedôverčivá, čo sa týka výmeny citlivých spravodajských informácií v Coreper alebo dokonca v zasadacej sále lídrov,“ povedal diplomat z jednej východoeurópskej krajiny. „Buď sa to objaví v médiách, alebo to putuje priamo do Moskvy,“ dodal.
Lungescu sa domnieva, že s cieľom predísť zmätku v prípade výnimočnej udalosti by mali mať EÚ a NATO úlohy vopred rozdelené. Aliancia by sa mala venovať výmene spravodajských informácií a vojenskému odstrašovaniu, zatiaľ čo EÚ by mala riešiť civilnú reakciu.
Lungescu tiež zdôraznila, že Rusko medzi NATO a EÚ nerobí žiadny rozdiel a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi je jedno, či rozhodnutia prijíma tá či oná organizácia. „Takto Moskva neuvažuje,“ dodala.
