Zamestnanosť v EÚ dosiahla rekord, tri slovenské regióny už splnili cieľ na rok 2030
V roku 2025 pracovalo v Európskej únii 76,1 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov. Je to najviac, odkedy Eurostat tieto údaje sleduje. Do cieľa na rok 2030, teda 78 %, chýbajú necelé dva percentuálne body.
Miera zamestnanosti pritom nie je to isté ako nezamestnanosť. Stanovuje sa z množiny všetkých ľudí v produktívnom veku, teda aj z tých, ktorí nepracujú a prácu ani nehľadajú.
Cieľ už dosiahlo alebo prekonalo 115 z 244 regiónov, teda takmer polovica. Sú medzi nimi aj tri slovenské lokality, plánovaných 78 % zamestnanosti zatiaľ nespĺňa iba východné Slovensko.
Kde práca chýba
Na opačnom konci mapy sú regióny, kde pracuje polovica ľudí v produktívnom veku alebo menej. Ide o francúzske zámorské územia Mayotte (36,9 %) a Guyanu (50 %) a o juh Talianska, najmä Kalábriu, Kampániu a Sicíliu.
Eurostat uvádza, že slabšie regióny sú často vidiecke, riedko osídlené alebo ležia na okraji Únie. Majú málo príležitostí, najmä pre ľudí so strednou a vyššou kvalifikáciou. Pod hranicou 74 % skončili aj niektoré hlavné mestá, napríklad Brusel, Viedeň či Atény. Nezamestnanosť pritom podľa Eurostatu zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných býva podľa neho v takých regiónoch spojený aj s odchodom mladých ľudí.
Rozdiely vnútri Slovenska
Priemer krajiny ukrýva veľké rozdiely. Bratislavský kraj patrí k regiónom s najnižšou nezamestnanosťou v Únii, nedosahuje tam ani tri percentá. Celoslovenská nezamestnanosť je podľa Eurostatu viac než dvojnásobná.
Východné Slovensko, jediný slovenský región pod cieľom, malo vlani najnižšiu zamestnanosť ľudí s nízkym vzdelaním v celej EÚ. Pracuje tam len každý štvrtý človek vo veku 25 až 64 rokov, ktorý má najviac základné vzdelanie.
Keď človek na východe o prácu príde, hľadá ju dlho. Takmer tri štvrtiny nezamestnaných na východe boli bez práce viac než rok, čo je v Únii najviac.
Podobne to ukazuje domáca štatistika. V Prešovskom kraji bola nezamestnanosť v druhom štvrťroku 2025 päťkrát vyššia než v Bratislavskom (10,6 % a 2,1 %).
Práca ešte nie je životná úroveň
Vysoká zamestnanosť ešte neznamená vysoké príjmy. Ukazuje, koľko ľudí pracuje, nie koľko zarábajú.
HDP na obyvateľa, upravený o rozdiely v cenách, dosiahlo na Slovensku podľa Eurostatu vlani približne 75 % priemeru EÚ. V Česku to bolo 92 %, v Poľsku 81 %. Zamestnanosť máme teda blízko vyspelejším krajinám, výkon ekonomiky na obyvateľa zatiaľ nie.
Rozdiely sú aj v zárobkoch a ponuke práce. Podľa analýzy Tatra banky bola priemerná mzda v Prešovskom kraji v roku 2024 o vyše 600 eur nižšia než v Bratislavskom. Na jedného nezamestnaného pripadali podľa tej istej analýzy (údaje z roku 2025) v Bratislavskom kraji takmer štyri voľné miesta, v Prešovskom desatina miesta.
Cieľ EÚ meria len to, koľko ľudí pracuje. Rozdiely v tom, kde je práca a za koľko, nemeria.
