Ekonomická konsolidácia sa musí opierať o efektívne výdavky, tvrdí ekonóm Marcinčin
Veľká časť verejných prostriedkov sa podľa ekonóma Antona Marcinčina minie spôsobom, ktorý bežnému človeku neprináša úžitok. Ak má krajina spoľahlivé inštitúcie chrániace pred mrhaním rozpočtovými prostriedkami, môže si na investície požičiavať bez toho, aby odradila investorov. Uviedol to v podcaste Aktuality Nahlas.
Obdobie, keď investori platili za to, že si Slovensko požičiavalo, sa podľa Marcinčina malo využiť na produktívne investície. V roku 2011 bol súčasťou šestice poslancov zastupujúcich všetky poslanecké kluby, ktorí spoločne predložili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
„Bolo to pekné obdobie. Zhodli sme sa, že takýto zákon je potrebný, aj s ohľadom na predošlú krízu,“ spomína Marcinčin. Na jednej strane je podľa neho dobré, že sa pravidlá schválili ako ústavný zákon, na strane druhej je ťažké niečo v ňom meniť.
Marcinčin ešte ako ekonóm Svetovej banky pracoval aj na reforme riadenia verejných financií. „Riadenie verejných financií nie je len o stráženie deficitu,“ hovorí. Financie majú byť využívané podľa priorít vlády a programového vyhlásenia. Vláda na konci volebného obdobia potom skladá účty voličom. Takto by sme podľa Marcinčina mali čítať aj rozpočet.
Vláda vo svojom programe sľúbila, že zadlžovanie zastaví, no tento sľub nedodržala. Marcinčin pripúšťa, že ekonomická situácia v Európe nie je ľahká. Podobným výzvam však čelia aj ostatné krajiny a dokážu konsolidovať aj rásť.
Základnou otázkou je podľa neho to, čo krajina robí s protivetrami, ktorými argumentuje minister financií Ladislav Kamenický. Odpoveďou je podľa Marcinčina spotreba.
„Ako sa pripravujeme na leto 2027? Tým, že dáme 100 miliónov eur poľnohospodárom?“ poukazuje s tým, že bežným ľuďom to nepomôže. Rôzne dotačné programy a mnohé ďalšie výdavky, o ktorých nie je jasné, či sú efektívne, sú udržiavané aj v čase konsolidácie, dodáva.
V podcaste sa venovali aj avizovanej valorizácii platov pre štátnych zamestnancov a rozpočtovej kapitole nazývanej Všeobecná pokladničná správa.
