Ochrana duševného zdravia mladých na Slovensku zlyháva, systém podpory je chronicky podfinancovaný
Ministerstvo školstva vyčleňuje na prácu s mládežou len päť miliónov eur ročne. Občianske združenie IPčko zaznamenalo v roku 2025 vyše 181-tisíc pomáhajúcich a krízových kontaktov, čo je približne o 27 percent viac ako rok predtým. Pre nedostatok kapacít zostalo na chatovej a telefonickej poradni bez odpovede viac ako 200-tisíc žiadostí o pomoc.
Mladí ľudia sa so svojou úzkosťou a osamelosťou čoraz častejšie zhovárajú najprv s chatbotom a až potom, ak vôbec, vyhľadajú skutočného človeka. Problém nie je iba v sociálnych sieťach, ale aj v samote, nedostupnej pomoci a v tom, že mladí nemajú vo svojom okolí človeka, ktorému dôverujú.
Práca s mládežou patrí medzi najmenej stabilné časti systému. Nízkoprahové kluby a organizácie, ktoré s deťmi a mladými pracujú každý deň, majú za pár desiatok tisíc eur ročne nahrádzať to, čo západné krajiny riešia systémovo a investujú do toho ročne desiatky miliónov eur. Neštátne organizácie denne odpovedajú stovkám ľudí v kríze a sú jedinou záchrannou sieťou.
Duševné zdravie a radikalizácia majú rovnaký základ
V parlamente sa minulý týždeň rokovalo o zákone, ktorý má chrániť deti pred radikalizáciou. Duševné zdravie a radikalizácia mladých ľudí majú rovnaký základ – chýbajúci stabilný vzťah a dôveru, ktoré by včas zachytili, že sa s mladým človekom niečo deje. Koalícia však do zákona prilepila aj zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, ktorý sa má overovať spôsobom, aký v Európe zatiaľ neexistuje.
Radikalizácia nemá jedinú príčinu a psychické ťažkosti z človeka nerobia radikála. Zraniteľnosť mladého človeka však môžu zneužiť skupiny, žiaľ, aj tie politické, ktoré mu ponúknu uznanie, príslušnosť a jednoduché vysvetlenie jeho problémov.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorí o prevencii a bezpečnosti mládeže, no jeho rezort jej ponúkol roadshow problematických podujatí, ktorých súčasťou boli aj koncerty Reného Rendyho. Po kritike neprišlo uznanie, že možno nie každý influencer je vhodným vzorom pre deti. Namiesto toho zazneli výhovorky a obhajoba vlastného rozhodnutia.
Nenávisť v cool formáte
Milan Mazurek z Republiky, s ktorou už Smer aj Hlas vytvorili v komunálnych voľbách koalíciu, si cielene buduje publikum aj cez herné streamy. Popri hraní naživo diskutuje s divákmi v chate, medzi ktorými sú veľmi často aj neplnoletí. Tieto prenosy sú prešpikované radikálnymi vyhláseniami, podnecujú násilie voči menšinám a spochybňujú historické udalosti.
Samotný asistent Milana Mazureka v jednej z upútaviek divákov otvorene lákal slovami, aby sa pripravili na poriadnu dávku nenávisti, rasizmu, homofóbie a sexizmu. Týmto spôsobom na pravidelnej báze mladému publiku podsúvajú extrémistické videnie sveta a nenávistné vyjadrenia ako niečo úplne bežné, moderné a cool.
Aj premiér Robert Fico roky ukazuje, že urážanie, ponižovanie, agresivita, vulgarizmy a neustále vyrábanie nepriateľov sú podľa neho úplne legitímnou súčasťou politickej komunikácie. Potom sa tá istá politická garnitúra postaví pred kamery a tvári sa, že radikalizácia mladých ľudí vzniká niekde vo vákuu a vyrieši ju ďalším zákazom.
Mladí ľudia nevnímajú iba to, čo im politici zakazujú. Vnímajú aj to, čo im politici každý deň ukazujú ako normálne. Ak od najvyšších predstaviteľov štátu počujú urážky, útoky na menšiny, novinárov, občiansku spoločnosť či politických súperov, nemožno sa tváriť prekvapene, že agresivita a nenávisť prenikajú aj medzi nich.
Zamerajme sa konečne na prevenciu
Verejná diskusia sa dnes sústreďuje najmä na to, čo mladým ľuďom zakážeme. Politika duševného zdravia sa musí pýtať aj na to, kto im odpovie, keď si pomoc začnú hľadať, kto si všimne, že sa s nimi niečo deje, a kam môžu ísť, keď nechcú alebo nemôžu zostať sami.
Progresívne Slovensko bude presadzovať viacročné financovanie nízkoprahových služieb a organizácií pracujúcich s mládežou, predvídateľnú podporu krízových liniek a mimovládok, ktoré suplujú zanedbané povinnosti štátu. Potrebujeme, aby sa do systému dostalo viac psychológov a psychologičiek, zásahových tímov a vyškolených profesionálov presne tam, kde sa mladí radikalizujúci sa ľudia už teraz nachádzajú.
Od zákonodarcov potrebujeme viac rešpektu k odbornej verejnosti, ktorá je nateraz nevypočutá. Jednoročná výzva nemôže byť základom služby, od ktorej sa očakáva každodenná pripravenosť.
Pomoc, ktorá prichádza včas, je lacnejšia aj ľudskejšia než tá, ktorá prichádza až v kríze. Slovensko dnes len hasí požiar, no potrebuje konečne začať predchádzať tomu, aby vôbec vznikol.
