Zabudnuté označníky Vysokých Tatier: Chátrajú totemy TANAP-u
Keď prichádzate do Vysokých Tatier, národný park sa nezačína až pri prvom turistickom chodníku. Tatranský národný park (TANAP) má začiatok tam, kde cesta z podhoria pretína hranicu národného parku. Práve popri hlavných cestách do hôr vyrástli pred približne 50 rokmi na vtedajšiu dobu výnimočné architektonické a sochárske výtvory.
Označníky – tichí strážcovia vstupov do TANAP-u – už desaťročia vítajú návštevníkov zo všetkých smerov. Dnes sa však namiesto ich záchrany hovorí o stavaní nových stožiarov s vlajkou. Pozreli sme sa preto na to, v akom stave sú tatranské „totemy“ dnes a aký príbeh ukrývajú.
Od hrdého maskota po pohodenie v tráve
Terénny prieskum najdôležitejších príjazdových tepien odhaľuje pestrú, ale miestami smutnú mozaiku. Pri hlavných cestách vznikli dva typy umeleckých výtvorov: elegantné kované siluety kamzíka na podstavcoch z tatranského kameňa a masívne betónové sochy z geometrických tvarov. Ich osud sa dramaticky líši. Jedného kovaného kamzíka ukradli pravdepodobne zberači kovov, ďalší leží pohodený v tráve. Tri označníky sa tešia dobrej kondícii a stoja pri cestných vstupoch do Vysokých Tatier.
Prehľad exteriérového umenia a architektúry
Dolný Smokovec (Cesta II/534 od Popradu): Kovaná plastika kamzíka na masívnom kamennom podstavci so znakom TANAP-u stojí v plnej kráse oproti známemu penziónu a predstavuje jeden z najlepšie zachovaných ikonických symbolov.
Tatranská Lomnica (Cesta II/540 od Veľkej Lomnice): Masívny betónový totem s trojjazyčným nápisom (v slovenčine, ruštine a angličtine) a stredovým plastickým prvkom sa nachádza pri areáli bývalého kempu Eurocampu FICC.
Podbanské (Cesta II/537 od Pribyliny): Vstup do hôr z Liptova zdobí brutalistický betónový monument s plastickým nápisom TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK a stredovým negatívnym výrezom siluety tatranských štítov.
Lysá Poľana (Cesta III/3078 pri hranici s Poľskom): Unikátne kované logo kamzíka, ktoré víta návštevníkov z poľskej strany, dnes leží zabudnuté a pohodené v tráve v blízkosti betónového stĺpa s logom Východoslovenského múzea v Košiciach. Cez cestu vedľa sa nachádza vynovený vstup s drevenou bránou do Bielovodskej doliny.
Tatranská Kotlina (Cesta I/66 od Spišskej Belej): Kovový kamzík bol pred vyše 15 rokmi neznámymi páchateľmi odpílený a pravdepodobne skončil v zberných surovinách. Na mieste zostal len opustený kamenný podstavec.
Nové stožiare alebo obnova toho, čo už máme?
V poslednom období rezonuje zámer ministerstva životného prostredia osádzať v národných parkoch nové stožiare so štátnymi vlajkami. Pri pohľade do terénu Vysokých Tatier to vyvoláva otázku: Prečo budovať nové stĺpy v chránenej prírode, keď pri vstupoch stoja autorské umelecké diela, na ktoré sa zabudlo?
Pôvodné označníky nesú lokálny patriotizmus, identitu aj úctu k prírode – označením TANAP, trojjazyčným nápisom pre zahraničných hostí alebo ikonickým motívom kamzíka tatranského. Namiesto nových stožiarov sa ponúka alternatíva: vztýčenie zreštaurovaného kovaného kamzíka v Lysej Poľane, vytvorenie repliky a osadenie na opravený podstavec pri Tatranskej Javorine či očistenie betónových sôch na Podbanskom a v Tatranskej Lomnici. Obnova by stála zlomok rozpočtu plánovaných novostavieb.
Redakcia sa Správ TANAP-u na súčasný stav označníkov, ich autorov a ďalšie detaily pýtala, ale odpovedí sa nedočkala. Došlo k manažérskym zmenám vo vedení envirorezortu aj Tatranského národného parku. Dočasne poverený riaditeľ Michal Babnič na poste skončil, na vymenovanie nového sa čaká.
Príbeh tatranského symbolu
Pôvod exteriérových diel z kovu a betónu siaha do 70. a 80. rokov 20. storočia. V tomto období zažívali Vysoké Tatry rozmach cestovného ruchu spojený napríklad s majstrovstvami sveta v lyžovaní v roku 1970. Vznikla potreba vizuálne zjednotiť a dôstojne označiť hranice najstaršieho slovenského národného parku.
Tatranci oslovili výtvarníkov a architektov modernistickej generácie. Namiesto plechových značiek navrhli koncept umelecky stvárnených označníkov – vstupných brán do národného parku. Tvorcovia siahli po tatranskom riečnom kamenive, liatom betóne a kováčsky spracovanej oceli.
Ústredným motívom kovaných plastík sa stal štylizovaný kamzík tatranský – endemický druh žijúci v Tatrách, oficiálny znak a maskot národného parku. Architekti ho stvárnili v modernistickom duchu, kamenný podstavec evokoval pevnosť tatranských štítov. Betónové verzie pracovali s brutalistickou estetikou a hrou svetla a tieňa v podobe geometrických výrezov s výhľadom do krajiny.
Totemy sú dnes autentickým svedectvom doby a hodnotným úžitkovým umením v otvorenej krajine. Kompetentné organizácie by preto mali nasmerovať pozornosť k záchrane miznúcich pamätníkov tatranského dizajnu.
