Roman Samotný: Slovensko môže byť láskavá krajina
Občiansky aktivista a zakladateľ bratislavského baru Tepláreň Roman Samotný verí, že Slovensko môže byť láskavou krajinou. Uviedol to v rozhovore pri príležitosti štvrtého výročia teroristického útoku pred týmto podnikom, pri ktorom útočník zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Rozhovor vznikol zároveň pri 20. výročí vzniku Iniciatívy Inakosť, ktorá patrí k najvýraznejším organizáciám obhajujúcim práva LGBTI+ ľudí na Slovensku.
Samotný priblížil, aké predstavy mal o svojom živote v období dospievania. „V puberte som tak nadobudol pocit, že ako gej mám pred sebou len dve možné životné trajektórie: buď budem na smiech, alebo môj život bude tragédiou,“ povedal s tým, že dnes je obraz kvír ľudí v médiách realistickejší a pestrejší. Dodal, že pre neho v šestnástich rokoch by malo obrovskú hodnotu vidieť, že život môže dopadnúť dobre, aj keď je človek kvír.
Prvé skutočné prijatie našiel ako chlapec z malej dediny na západnom Slovensku, keď absolvoval prvý coming out pred svojou kamarátkou. Obaja pochádzali z evanjelických rodín. „Jej reakcia bola úplne v pohode. Neodsúdila ma ani sa nepohoršovala, čo ma nesmierne upokojilo,“ opísal. Neskôr svoju orientáciu otvorene pomenoval pred mamou a babičkou. Hoci boli zaskočené, nezažil podľa vlastných slov žiadne odsúdenie. Podpora blízkych mu podľa neho dodala silu a istotu.
Za zlomový moment vo vnímaní LGBTI+ ľudí na Slovensku označil referendum za rodinu. Podľa Samotného vtedy nastala stagnácia a prepad, jazyk z antikampane prenikol hlbšie do spoločnosti a téma sa stala politickou. „Niektorí politici a političky zistili, že sa na tejto téme dá vytĺcť lacný politický kapitál,“ uviedol. Ako príklad spomenul sugestívne videá z obdobia kampane, ktoré by dnes podľa neho spoločnosť vnímala ako eticky neprípustné.
Kritizoval aj rétoriku súčasnej vrcholovej politiky. Tlak z nej má podľa neho devastačný dosah na duševnú pohodu a sebaprijatie mladých LGBTI+ ľudí. „Ľudia s verejným vplyvom by mali veľmi dôsledne zvažovať, aký slovník volia, práve kvôli deťom, ktoré patria k LGBTI+ komunite,“ zdôraznil.
Samotný, ktorý vyrastal v evanjelickej rodine, označil za obrovské zlyhanie katolíckej aj evanjelickej cirkvi, že nedokážu reagovať na dnešnú realitu a vyvíjať sa spolu so spoločnosťou. Zároveň upozornil, že cirkevné spoločenstvá nie sú jednoliaty blok a čoraz častejšie zaznievajú aj hlasy kňazov, ktorí takýto smer odmietajú.
Po útoku na Tepláreň musel podľa vlastných slov znovu hľadať odpoveď na otázku, či je svet dobré miesto. „Po útoku som zblízka videl, akej neľudskosti a krutosti sú niektorí schopní, a stretol som sa aj s veľmi necitlivými reakciami. No to, čo vo mne jednoznačne prevážilo a čo si v sebe nesiem najsilnejšie, je poznanie, že som videl ľudí aj v ich najväčšej kráse, empatii a láske,“ povedal. Prelomiť to podľa neho vyžadovalo psychoterapiu, stíšenie a hľadanie vnútorného pokoja.
Spomienky na Tepláreň má dodnes zastreté útokom a udalosťami, ktoré nasledovali. Verí však, že sa časom opäť naplno vynoria pekné večery, humor a zážitky. Tepláreň podľa neho pokračuje vo forme kabaretných párty a diskusií Tepláreň naživo. Iniciatíva Inakosť zároveň otvorila komunitné centrum IN, ktoré vzniklo aj ako reakcia na zatvorenie Teplárne na Zámockej. Centrum ponúka neformálne aktivity aj odborné poradenstvo vrátane psychologičky, právničky a sociálnych pracovníkov.
Na legislatívnej úrovni by si Samotný prial manželstvá pre všetkých a dostupnú a dôstojnú tranzíciu pre transrodových ľudí. Predovšetkým však chce, aby LGBTI+ ľudia boli prirodzenou a plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. „Želám si stav, aký poznáme z Dánska – kde majú registrované partnerstvá od roku 1989 a nikto nerieši kto je a kto nie je kvír –, alebo z Holandska a Luxemburska, kde sú kvír osobnosti bežnou súčasťou vrcholovej politiky bez toho, aby to bola téma dňa,“ uzavrel.
