Veterán Oleksandr Chumak: Prežil som mikrosmrť aj stratu nôh, teraz bojujem za pravdu o vojne
Kyjevský vojnový veterán Oleksandr Chumak prišiel vo vojne o obe nohy. Ako sám hovorí, každé vážne zranenie na fronte pre neho znamenalo akúsi „mikrosmrť“ – človek stratí časť svojho starého ja a získa novú skúsenosť, ktorá sa stane jeho novou súčasťou. „Síce som prišiel o nohy, ale dostal som čas – čas hovoriť o vojne a jej pravej tvári,“ uviedol Chumak.
Chumak pred vojnou študoval detskú patopsychológiu a pracoval s deťmi. Počas bakalárskeho štúdia v roku 2008 Rusko raketami napadlo Gruzínsko. Prácu s deťmi miloval a chcel v tejto oblasti budovať kariéru. Keď v roku 2014 získal magisterský titul, Rusko napadlo jeho vlastnú krajinu. Zbalil doklady a prihlásil sa ako dobrovoľník do armády.
„Videl som detské obete a skazu, ktorú Rusko napáchalo v Gruzínsku aj u nás. Práca s deťmi je prácou s budúcnosťou. Aby sme však s nimi mohli pracovať a budovať ich budúcnosť, tie deti musia najprv prežiť,“ vysvetlil veterán.
Celkovo prešiel približne päťdesiatimi operáciami. Ako hovorí, práve počas dlhého obdobia liečenia človek získa obrovský priestor na sebareflexiu a uvedomí si, aká je jeho nová realita. Keďže už nie je v aktívnej službe priamo na bojisku, môže svoju skúsenosť odovzdávať ďalej tým, ktorí si prechádzajú rovnakým peklom.
Jeho prvou prioritou je víťazstvo nad Ruskom. „Pre nás je obrovská česť byť v prvej línii obrancov Európy a slúžiť ako jej štít,“ povedal. Odmieta aj úvahy o zmene vedenia Ukrajiny, ktoré by uvítali niektorí zahraniční politici. „Sme demokratická krajina. O tom, kto bude naším prezidentom, rozhodujú voliči a občania Ukrajiny, a nie Donald Trump,“ vyhlásil Chumak.
Návrat k životu cez rehabilitáciu
Chumak je aj ambasádorom rehabilitačného centra Next Step, ktoré mu uhradilo operácie a kde sa krok za krokom znova učil stáť, chodiť a intenzívne rehabilitovať. Podľa jeho slov sa vďaka centru vrátil k aktívnemu životu – venuje sa športu, lezie po umelých stenách a chodí do hôr.
Centrum Next Step pôsobí v Irpini a od roku 2023 aj vo Ľvove. Vzniklo podľa konceptu rovnomenného centra v Los Angeles, kam zakladateľka ukrajinskej nadácie spočiatku vozila zranených vojakov na rehabilitácie. Všetky služby, vrátane ubytovania, stravy a individuálnych terapií, poskytuje veteránom bezplatne.
„Pripomína skôr špičkovo vybavenú posilňovňu prispôsobenú ľuďom po amputáciách,“ opísala centrum Karina Mashtalir, ktorá vedie ľvovskú pobočku. Špecialisti sa podľa nej pacientovi venujú individuálne až päť hodín denne. Cieľom fyzikálnej a ergoterapie je vrátiť človeka do bežného života, aby si dokázal sám zaviazať šnúrky na topánkach alebo zájsť do obchodu pre mlieko. Súčasťou je aj sociálna integrácia, ako sú výšľapy do hôr či návštevy múzeí.
Dobrovoľný návrat na front
Centrum podľa Mashtalir neodmieta nikoho. Prichádzajú doň veteráni z celej Ukrajiny aj zahraniční legionári, pričom najlepšou reklamou je pre zariadenie ústne podanie medzi samotnými vojakmi. Mnohí zrehabilitovaní pacienti sa po zotavení dobrovoľne vracajú späť k svojim jednotkám na front.
Mashtalir pochádza z mesta Irpiň, ktoré bolo okupované. V dome jej rodičov sa podľa jej slov tri mesiace ukrývalo pred ostreľovaním vyše dvadsať ľudí. Pred vojnou pracovala vo finančníctve, po deokupácii sa vrátila domov a chcela pomôcť pri obnove. Práca v centre sa pre ňu zmenila na službu 24/7, v ktorej veteránom pomáha nájsť silu žiť ďalej.
Mashtalir opísala aj to, ako Ukrajinci prežívajú každodennú realitu vojny. Počas pobytu v Bratislave sa v noci zobudila na upozornenie v telefóne o poplachu vo Ľvove. „Na moment ma zachvátil čistý strach, že tie dronové útoky a raketové údery doletia až sem na Slovensko,“ povedala s tým, že ľudia na Ukrajine sú nesmierne vyčerpaní a denne žijú v strachu o svoje životy.
Chumak zdôraznil, že vojna je obrovská špina, krv a mimoriadne ťažká práca, ktorou sa nedá prejsť bez toho, aby človeka nezmenila. Najhoršie sú podľa neho zmyslové spomienky, najmä špecifický mŕtvolný zápach. Strach označil za prirodzenú reakciu nervovej sústavy, ktorú ako profesionálny vojak dokázal prekryť bojovými skúsenosťami. Nedokáže sa však zbaviť strachu o životy svojich blízkych.
Pripravenosť znamená chcieť zvíťaziť
Na otázku, ako sa pripraviť na prípadnú vojnu, Chumak odpovedal, že kto nechce dopustiť vojnu na svojom území, musí byť pripravený zvíťaziť. Za kľúčové označil vychovávať mladú generáciu k vlastenectvu a nedovoliť nikomu manipulovať jej myslením. Obranný systém a priemysel v Európe musia podľa neho v súčasnej situácii pracovať na plné obrátky.
Mashtalir doplnila, že na vojnu sa nedá pripraviť kúpou vecí podľa zoznamu. Podmienky a ceny sa neustále menia a najdôležitejším zdrojom sú ľudské životy. „Pripravenosť znamená mať v sebe pevné presvedčenie, národnú jednotu a neoblomnú vôľu brániť svoju slobodu a víťazstvo,“ uzavrela.
