Verejné financie sú v tristnom stave, Slovensko má najmenej udržateľné financie v EÚ
Stav slovenských verejných financií je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a viacerých medzinárodných inštitúcií vrátane Európskej komisie tristný. Indikátory S1 a S2 ukazujú, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie v Európe. Zadlženie za toto volebné obdobie stúpne až o 30 miliárd eur.
Tri kolá konsolidácie nedoručili očakávaný výsledok
Vláda si v roku 2024 predsavzala, že v roku 2027 by deficit mohol dosiahnuť tri percentá, teda maastrichtské kritériá. Z vlastného cieľa však z roka na rok poľavovala – z troch percent na 3,5 a potom na 4,2. Napokon nepredložila konsolidačné opatrenia, a preto sa deficit dostane na päť a viac percent. Rozpočet stále nie je schválený.
Pravidlá rozpočtového provizória sa uvoľnili
Pravidlá provizória hovorili, že ak nie je schválený rozpočet, rozpočet z minulého roka sa delí na dvanásť dielov a každý mesiac sa môže použiť jedna dvanástina. Teraz sa tieto pravidlá v zásade úplne uvoľnili. Minister financií tak dostal právomoc minúť celoročný rozpočet do leta alebo do volieb, čím by sa deficit ešte navýšil.
Konsolidácia išla zväčša na daniach, nie na výdavkoch
Mediálne sa konsolidovalo 7,5 miliardy eur, čo je 5,2 percenta HDP. Postupne však treba odpočítať jednotlivé časti – niečo bolo zlé zaúčtovanie, mnohé opatrenia mali len dočasný charakter. Z dlhodobého hľadiska zostane z tohto objemu len štvrtina. Odporúčania Európskej komisie aj Medzinárodného menového fondu hovoria o pomere 2 : 1, teda dva diely na výdavkoch a jeden na daniach. Realita bola opačná – tri diely na daniach a jeden na výdavkoch.
Pri daniach už nemáme priestor, zaťaženie práce je piate najvyššie v Európe
Efektívna sadzba pri slovenskom daňovom zaťažení je 39,2 percenta, čím je Slovensko piaty najhorší v Európe. Priemer je o štyri percentuálne body nižší. Ďalšie zvýšenie daní už nezvyšuje daňové príjmy. Daňový systém je rozdrobený a nesystémový, treba ho zjednodušiť a redukovať počet pásiem pri každej dani.
Mzdy vo verejnom sektore rástli výrazne rýchlejšie než v súkromnom
Za posledných desať rokov výdavky na kompenzácie zamestnancov verejnej správy narástli o približne tri percentuálne body HDP. Na rok 2027 sa osobné výdavky pre 452 672 zamestnancov rozpočtujú vo výške vyše 15,5 miliardy eur, z toho mzdy vyše 11 miliárd. Priemerný mzdový výdavok stúpol z 1 842 eur na 2 870 eur. Mzda vo verejnom sektore sa od súkromného rozišla okolo roku 2014 a odvtedy rastie výrazne rýchlejšie.
Hrozba gréckej cesty
Ak ďalšie volebné obdobie premrháme, budeme končiť túto dekádu s dlhom vyše 70 percent, bližšie k 80 percentám. Pri dlhu okolo 80 percent, deficitoch okolo šiestich percent a slabom ekonomickom raste môžu úrokové náklady predstavovať 2,5 percenta HDP, teda šesť percent daňových príjmov. Dnes sa obsluha štátneho dlhu cez splácanie úrokov blíži k dvom miliardám eur.
Rizikové prirážky sú na úrovni, akú sme dlho nemali
Rizikové prirážky sa dostali na úroveň jedného percentuálneho bodu nad Nemecko, pričom dnes sú na vysokej úrovni 4,44 percenta. Nové dlhy si požičiavame za 4,5 percenta. Slovensko je malá otvorená ekonomika na periférii, závislá od vôle zahraničných finančných trhov – retail tvorí ani nie jedno percento dlhu.
Budúca vláda musí za štyri roky ušetriť 7,5 miliardy eur
Konsolidačná únava je vážny faktor. Budúca vláda bude musieť do roku 2031 skonsolidovať celý objem budúcoročného deficitu, teda 7,5 miliardy eur, aby sa dostala na deficit 2,5 percenta za štyri roky. Šetrenie sa bude musieť týkať všetkých. Prioritou je zastabilizovať tempo rastu dlhu, riešiť adresnosť pomoci, mzdové náklady verejnej správy a zrušiť neefektívne dotácie.
