Primátor Kežmarku obchádzal poslancov pri búraní aj výstavbe, polícia trestný čin nezistila
KEŽMAROK – Na výstavbu nového domova dôchodcov v Kežmarku vedenie samosprávy v podstate nepotrebovalo schválenie od volených poslancov. Keď mestské zastupiteľstvo projektu opakovane neschválilo financovanie, úver ani presuny majetku mesta, radnica pod vedením primátora Jána Ferenčáka si to napriek odmietavému hlasu väčšiny poslaneckého zboru zariadila po svojom.
Jednou z výrazných kontroverzií projektu bolo búranie pôvodnej budovy, ktorá ustúpila výstavbe nízkokapacitného zariadenia pre 12 seniorov za takmer 1,5 milióna eur. Opozícia súčasného vedenia radnice preto podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Namietala, že mestské zastupiteľstvo starý objekt – kúpený mestom za 160-tisíc eur – nikdy formálne nevyhlásilo za prebytočný a neupotrebiteľný majetok a že s jeho búraním sa začalo bez súhlasu mestského parlamentu. Zisťovacie protokoly a súpisy vykonaných prác ukázali, že asanáciu starej budovy vo výške 68 400 eur zhotoviteľovi – spoločnosti Milanko zo Spišskej Novej Vsi – mesto zaplatilo hneď v prvom mesiaci výstavby.
Odbor boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru však v uznesení zo septembra 2026 trestné stíhanie odmietol. Vyšetrovateľ v odôvodnení konštatoval, že pri asanácii starého objektu primátor Ján Ferenčák „nepostupoval v súlade s platnými Zásadami hospodárenia s majetkom mesta Kežmarok, keďže k asanácii nehnuteľného majetku mesta sa vyžadoval súhlas mestského zastupiteľstva“, no k spáchaniu trestného činu podľa polície nedošlo.
Kľúčovým argumentom vyšetrovateľa bolo, že mestu nevznikla žiadna finančná ujma. Mestský úrad tvrdil, že peniaze vložené do pôvodnej budovy sa vďaka projektu nového zariadenia vrátili späť. Vyšetrovateľ tak dospel k záveru, že nebola spôsobená škoda veľkého rozsahu a v zmysle stanoviska mestského úradu nebola spôsobená ani škoda malá.
Kúpa aj asanácia starého objektu boli oprávnenými výdavkami preplatenými z Plánu obnovy. Polícia poukázala na to, že poslanci v roku 2023 schválili kúpu budovy aj Komunitný plán sociálnych služieb so zámerom, že stará stavba ustúpi novému zariadeniu. Vyšetrovateľ preto zdôraznil, že primátorovi chýbal úmysel spáchať trestný čin a označil za nelogické, že by vedome porušil mestské pravidlá s cieľom projekt ohroziť.
Porušenie interného predpisu mesta tak z pohľadu polície zostalo len administratívnym pochybením bez trestnoprávnej dohry. Sám primátor vo svojej výpovedi akékoľvek pochybenie odmietol: „Ako primátor som vždy konal vo verejnom záujme. Zariadenie pre 12 seniorov odkázaných na 24-hodinovú starostlivosť je toho dôkazom a mrzí ma konanie niektorých poslancov, ktorí tomu chcú zabrániť za každých okolností, a to aj za cenu majetkovej ujmy mesta.“
Otvoreniu zariadenia predchádzalo získanie registrácie od Prešovského samosprávneho kraja. Z odpovedí kraja vyplýva, že úrad registráciu sociálnej služby schválil koncom augusta 2026 bez toho, aby mestské zastupiteľstvo zverenie, nájom či bezodplatné užívanie mestskej budovy pre svoju rozpočtovú organizáciu schválilo. Krajskému úradu k registrácii postačovala viacročná zmluva o partnerstve podpísaná samotným primátorom.
Hovorkyňa kraja Daša Jeleňová to zdôvodnila tým, že úrad len formálne skúmal priložené doklady a neprislúcha mu preverovať, či mala radnica súhlas mestských poslancov. Kraj nespochybnil zápis do registra poskytovateľov ani po tom, čo kežmarskí poslanci zverenie majetku neschválili ani dodatočne na septembrovom zasadnutí.
Slávnostné prestrihnutie pásky v novom zariadení sa konalo v piatok 9. októbra 2026, tesne pred komunálnymi voľbami. Primátor pri otvorení povedal: „Mám veľkú radosť nielen za seba, ale aj za všetkých tých, ktorí tu nájdu svoj druhý domov, pretože toto zariadenie bude slúžiť hlavne seniorom v najťažšom stupni odkázanosti.“
Od pondelka 19. októbra sa do budovy s kapacitou 12 miest sťahujú prví klienti. Pri projekte za takmer 1,5 milióna eur z verejných zdrojov však zostávajú otázniky. Celý proces sprevádzalo spochybňovanie verejného obstarávania, v ktorom súťažil jediný uchádzač, odpor väčšiny mestského zastupiteľstva a presadzovanie výstavby zo strany primátora.
