Srbský prezident našiel záľubu v Robertovi Ficovi. Študenti sa búria voči tomu, kam smeruje krajinu
Srbsko čakajú kľúčové voľby, v ktorých môže Aleksandar Vučič prísť o moc. Pred hlasovaním ho podporil aj Robert Fico. Srbský analytik Ivan Đurić v rozhovore pre Aktuality.sk vysvetľuje, prečo slovenský premiér pomáha Vučičovi posilňovať legitimitu a čo hrozí, ak niektorá zo strán neuzná výsledky volieb.
Už v nedeľu Srbi rozhodnú, či sa po rokoch zmení vláda v krajine a Aleksandar Vučič príde o moc. Bývalý prezident dnes kandiduje na post premiéra, no čaká ho tesný súboj so študentským hnutím, ktoré sa z masových protestov premenilo na silného politického vyzývateľa.
Vučič po demonštráciách vyhlásil predčasné voľby a rezignoval z postu prezidenta, s ambíciou stať sa srbským premiérom. V Srbsku pritom panuje akýsi poloprezidentský systém – hlava štátu tam má oveľa väčšie právomoci ako prezident na Slovensku.
Vučiča prišiel pred voľbami podporiť aj slovenský premiér Robert Fico. Podľa analytika srbskej organizácie CRTA Ivana Durića môže jeho návšteva pomôcť Vučičovi posilniť legitimitu v čase, keď čelí kritike zo zahraničia.
„Ficova návšteva môže mať väčší význam pre samotného Vučiča než pre jeho voličov,“ hovorí Durić. Zároveň upozorňuje na zhoršujúci sa stav srbskej demokracie a riziko, že niektorá zo strán neuzná výsledky volieb.
Podľa Durića je dominancia vládnej koalície v kampani bezprecedentná. Aleksandar Vučič dostáva približne 50 percent vysielacieho času, študentské hnutie a ďalší opoziční aktéri majú v televíziách veľmi obmedzený priestor. Študenti preto vsádzajú na sociálne siete a osobný kontakt s voličmi – z rôznych častí Srbska pešo smerujú do Belehradu, pričom niektorí absolvujú aj 200 či 300 kilometrov.
Zároveň sú zdokumentované rozsiahle zneužívanie štátnych zdrojov. Nejde iba o nerovný prístup do médií, ale aj o tlak na voličov či zamestnancov verejných podnikov, aby sa zúčastňovali na zhromaždeniach vládnej strany alebo za ňu hlasovali.
Srbsko už roky označujeme za určitú formu volebnej autokracie. Voľby sa síce konajú, ale opozícia ich za existujúcich podmienok nedokáže vyhrať. Moc v krajine sa presúvala z jednej funkcie na druhú podľa toho, akú pozíciu práve zastával Aleksandar Vučič. Z júnového prieskumu vyplynulo, že iba 50 percent obyvateľov Srbska pozná meno svojho premiéra.
Študentské hnutie od začiatku nechcelo vstúpiť do politiky. Situácia sa však mesiace nemenila – nikto nenesol zodpovednosť za tragédiu na železničnej stanici v Novom Sade, pri ktorej zahynulo 16 ľudí. Študenti napokon dosiahli pád vlády a neskôr sa rozhodli zúčastniť volieb, no s podmienkou, že kandidovať nebudú samotní študenti, ani ľudia prepojení s vládnucou stranou či s predchádzajúcou verejnou funkciou.
Volebný systém je priaznivý pre národnostné menšiny, do parlamentu sa preto určite dostane približne desať až jedenásť poslancov zastupujúcich maďarskú, bosniacku či albánsku menšinu. Súboj dvoch hlavných súperov bude podľa prieskumov veľmi tesný.
Volební pozorovatelia sa obávajú manipulácií a spochybňovania výsledkov. CRTA bude vykonávať paralelné sčítanie hlasov s 2 200 pozorovateľmi v 500 volebných miestnostiach. Ak sa oficiálne výsledky budú od zistení odlišovať viac, než pripúšťa štatistická odchýlka, bude to dôvod domnievať sa, že výsledok nemusí odrážať skutočnú vôľu voličov.
Jedinú zahraničnú podporu, ktorú Vučič počas týchto volieb získal, mu poskytli Vladimir Putin, Robert Fico a Donald Trump. Ficova podpora môže podľa Durića slúžiť ako protiváha kritike zo zahraničia. Vučičových voličov však nezaujíma, či má podporu Európskej únie – dôležité je pre nich to, že ho vnímajú ako silného lídra.
Prístup Európskej únie k súčasnej srbskej vláde sa už začal meniť, hoci pomaly. Každá ďalšia hodnotiaca správa Európskej komisie o Srbsku je kritickejšia než predchádzajúca. Problémom však je, že samotní študenti nemali veľký záujem komunikovať s Európskou úniou.
Podľa prieskumov je pre Srbov už dva roky najväčším problémom korupcia, až za ňou nasledujú otázky životnej úrovne a ďalšie ekonomické problémy. Durić však za ešte vážnejší problém považuje to, že informačný priestor v Srbsku je prakticky úplne kontrolovaný. Ľudia preto nemôžu prijímať rozhodnutia na základe faktov a pravdivých informácií.
Rusko a Čína sú v srbských médiách vykresľované pozitívne, zatiaľ čo Európska únia a Západ prevažne negatívne. Napriek tomu má v Srbsku približne 50 percent obyvateľov jednoznačne proeurópsku orientáciu.
Vučič dokáže úplne kontrolovať spôsob, akým médiá o jeho krokoch informujú. Jeho návšteva dediny so stovkou obyvateľov dostala v srbských médiách väčší priestor než návšteva Kyjeva. Len tento rok mal viac než 500 živých televíznych vystúpení.
Srbsko je v otázke dezinformácií špecifickým prípadom. Nemá tu až tak veľa dezinformácií prichádzajúcich priamo z Ruska, má však množstvo domácich dezinformácií o Rusku. Na druhej strane sa samotné Srbsko využíva ako základňa na zasahovanie do volieb v iných krajinách.
