Ústavný súd zrušil časť novely Trestného poriadku o dôkazoch od kajúcnikov
Ústavný súd SR rozhodol, že časť novely Trestného poriadku upravujúca nepoužiteľnosť dôkazov získaných od tzv. kajúcnikov je v rozpore s ústavou. Plénum súdu o tom rozhodlo na neverejnom zasadnutí. Súd sa pritom opiera okrem iného o čl. 50 ústavy o trestnom konaní a o čl. 141 a 142 o súdnictve.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa súdu Martina Ferencová, súd uznal, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade s ústavou, a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel. Podrobné odôvodnenie nálezu zatiaľ nie je známe.
Novelu Trestného poriadku schválil parlament 11. decembra 2025 v skrátenom legislatívnom konaní. Pôvodný vládny návrh menil najmä Trestný zákon, konkrétne tzv. horalkový paragraf o krádežiach. Pasáž o kajúcnikoch do neho vložili pozmeňujúcimi návrhmi poslanci Glück, Plevíková a Eliáš až na rokovaní ústavnoprávneho výboru v deň schvaľovania. Opozícia ju preto označila za prílepok, teda zmenu, ktorá obsahovo nesúvisí s pôvodným návrhom.
Zmenu prijatú parlamentom napadla na Ústavnom súde skupina 51 opozičných poslancov, ako aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a Špecializovaný trestný súd.
Podľa sporného pravidla by sa nemohla použiť výpoveď spolupracujúceho obvineného, ktorý získal benefity, ak v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti.
Koaliční poslanci argumentovali zneužívaním inštitútu kajúcnika, napríklad odsúdeniami na základe výpovedí, ktoré sa neskôr ukázali ako nedôveryhodné. Opozícia od začiatku tvrdila, že novela mala pomôcť podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi (Smer), ktorý je obžalovaný v kauze Očistec. Ústavný súd sa jeho prípadom nezaoberal a posudzoval výlučne ústavnosť napadnutého ustanovenia.
Ústavný súd účinnosť pravidla pozastavil už vo februári. Vtedy upozornil, že novela nemala prechodné ustanovenia, a mohla sa teda uplatniť aj v prebiehajúcich konaniach. Pri samotných kajúcnikoch videl predovšetkým ohrozenie ich práva na obhajobu, lebo široké znenie mohlo viesť k tomu, že by sa ich výpoveď nedala použiť ani v konaní vedenom proti nim.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý novelu napadol na ústavnom súde, označil februárové pozastavenie jej účinnosti za zásadné. Podľa neho tým súd zabránil nenapraviteľným následkom pre spravodlivosť procesu aj ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti.
Šéf PS Michal Šimečka v decembri varoval pred dôsledkami novely. „Štát si v podstate zviaže ruky pri odstíhaní mafiánov, aj tých klasických z 90. rokov, ‚hrubokrkých‘ mafiánov. To znamená opäť rozmach zločinu. Nepoznám inú vládu vo svete, ktorá by prijímala opatrenia v parlamente, aby pomohla zločinu,“ vyhlásil.
