Ficovi sa sen nesplnil, PS s tesnými prehrami a Republika s rekordom
Spoločné regionálne a komunálne voľby rozbili očakávania o veľkej politickej revolúcii. Výsledky ukázali silu hnutia Republika, limity Progresívneho Slovenska aj nenaplnený sen Roberta Fica v Bratislave. Prinášame päť najzaujímavejších momentov, ktoré vyplývajú z prvých výsledkov.
1. Krajne pravicová Republika s rekordným výsledkom
Staronový predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský vo svojej víťaznej reči upozornil, že na Slovensku v regiónoch zatiaľ krajne pravicoví politici nevyhrávajú tak ako v západnej Európe, kde regionálnu politiku valcuje napríklad nemecká AfD či francúzsky Národný front Marine Le Penovej.
Hnutie Republika síce nevyhralo ani v jednom z ôsmich krajov, no jeho výsledok ani zďaleka nie je porážkou. „Veľmi nepríjemné je zistenie, že vysoký počet hlasov bol pre kandidáta na prešovského župana, ktorý skončil na druhom mieste. Človek s takou minulosťou, s takými výrokmi naozaj dokáže osloviť približne cez 100-tisíc voličov,“ povedal v štúdiu politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak o kandidátovi Republiky Milanovi Mazurekovi.
Republike sa nedarilo len v Prešovskom kraji. V Banskobystrickom kraji získal jej kandidát Miroslav Suja 31-tisíc hlasov. Ak k tomu pripočítame víťaza volieb v Trenčianskom kraji Jaroslava Bašku, ktorý mal aj podporu Republiky, či Branislava Becíka v Nitrianskom kraji, ktorý mal rovnako podporu Republiky, ide o silný výsledok. Spoločne kandidáti Republiky a kandidáti s podporou Republiky na šéfa vyššieho územného celku získali až 365-tisíc hlasov.
Republika však nemala taký silný výsledok v Nitre. Do krajského zastupiteľstva kandidoval napríklad podpredseda hnutia Ondrej Ďurica, ktorý získal len 3 718 hlasov. Manželka predsedu hnutia Zuzana Uhríková len 5 618 hlasov.
2. Gašpara porazila aj sestra vyšetrovateľa Ďurku
Tibor Gašpar ako poslanec Národnej rady nedokázal pretaviť svoju popularitu v Nitrianskom kraji. Podpredseda parlamentu za Smer kandidoval za poslanca Nitrianskeho kraja a získal len 5 902 hlasov.
Gašpara v rovnakom volebnom obvode predbehla Jana Ďurková, sestra odstaveného vyšetrovateľa Pavla Ďurku, ktorý čelí stíhaniu v kauze Kajúcnik a je odstavený od práce. Tá sa do zastupiteľstva na rozdiel od Gašpara dostala a volilo ju až 12 734 ľudí.
3. PS v Košickom kraji neuspelo
Jedným z hlavných cieľov najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko bolo získať post šéfa košickej župy. V kraji nasadila Mariána Porvažníka, ktorému robili silnú kampaň na sociálnych sieťach viacerí predstavitelia PS. Hnutie za ním získalo podporu aj Hnutia Slovensko, SaS, KDH, Demokratov a ďalších opozičných strán. V jeho prospech sa dokonca vzdal kandidát strany Demokrati a bývalý minister Karel Hirman.
Napriek tomu to nestačilo a ide o jednu z najväčších prehier, ktoré PS vo voľbách utrpelo. Porvažník prehral proti staronovému županovi Rastislavovi Trnkovi len o 3-tisíc hlasov. Volilo ho 73 304 ľudí a Trnku 76 421 ľudí.
Tesne prehralo PS aj v Banskej Bystrici, kde ich kandidátka neuspela. Diana Javorčíková získala 43 percent a víťazný Ján Nosko 47 percent. Predsedníčka klubu PS Zuzana Mesterová v štúdiu označila výsledky za premrhanú príležitosť.
4. Robertovi Ficovi sa nesplnil sen
Keď sa premiéra Roberta Fica spýtali, čo by v komunálnych voľbách považoval za politický úspech, bez zaváhania odpovedal, že by to bolo víťazstvo vo voľbách v Bratislave. „Keby Jožo Ráž vyhral v Bratislave, tak ani nemusím ísť na tlačovú konferenciu hodnotiť komunálne voľby,“ povedal v Sobotných dialógoch na Rádiu Slovensko.
Ficovi sa však sen nesplnil. Bratislave jednoznačne vyhral Matúš Vallo s podporou opozície. Volilo ho až 121 846 Bratislavčanov, teda 64,36 percenta zúčastnených voličov. Jeho najväčšieho rivala, ministra dopravy a nominanta Smeru Jozefa Ráža, len 61 183 voličov. Rážovi nepomohlo ani to, že sa v kampani stavil do role nezávislého kandidáta a ide o najviac dôveryhodného člena vlády, ktorého Robert Fico má.
Napriek tomu, že prieskumy pred voľbami ukazovali tesný zápas, výsledok bol jednoznačný. Zrejme tomu pomohla mobilizácia Bratislavčanov. Voliť išlo až 47,37 percenta ľudí, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo len 36,88 percenta.
5. Veľká revolúcia neprišla
Z výsledkov volieb na šéfov vyšších územných celkov a primátorov krajských miest sa zdá, že veľké zmeny, či už na stranu opozície alebo koalície, neboli. Vo vyšších územných celkoch sa nič nezmenilo a posty županov si obhájili všetci kandidáti. Najtesnejší boj bol jednoznačne v spomínaných Košiciach.
Žiadna veľká obmena sa nestala ani v krajských mestách. Zmena prišla len v Košiciach, kde vyhral kandidát Ladislav Lörinc, ktorý nebol ani kandidátom opozície či koalície. V Trenčíne zas vymenil Richarda Rybníčka jeho viceprimátor Ján Forgáč, Rybníček však nekandidoval. Rovnaká situácia nastala v Trnave, kde vyhrala viceprimátorka doterajšieho primátora Petra Bročku Eva Nemčovská.
