Gašpar víta vojenské kontakty s Moskvou, Ruska sa zastával v propagandistickom plátku Kremľa
Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar poskytol rozhovor ruskej štátnej tlačovej agentúre TASS, ktorý bola zverejnený v rovnakom čase, keď minister zahraničných vecí Juraj Blanár rokoval v Moskve s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. V rozhovore Gašpar volí zmierlivý tón a celkovo vyzýva na spoluprácu s Ruskom, ktoré vedie vojenskú agresiu proti Ukrajine.
Jednou z hlavných tém rozhovoru sú dodávky ruského plynu a energetická spolupráca. Pozornosť však vyvoláva aj téma obnovenia výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskom a Ruskom, čím Gašpar potvrdzuje už dlhšie avizované obnovenie vojenských kontaktov s Moskvou.
„Obnovenie výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou možno považovať za praktický krok zameraný na zachovanie komunikačných kanálov a zlepšenie vzájomného porozumenia v oblasti bezpečnosti a obrany,“ uviedol Gašpar pre TASS.
Podľa jeho slov sa spolupráca s Ruskom a západnými spojencami nemusí vylučovať. „Udržiavanie dialógu s Ruskom a spolupráca s európskymi a transatlantickými partnermi sa nemusia navzájom vylučovať,“ dodal. Gašpar v minulosti vystúpil aj v ruskej Štátnej dume a netají sa dobrými vzťahmi s Ruskom. Slovensko je pritom stále na ruskom zozname takzvaných nepriateľských krajín.
V rozhovore Gašpar viackrát spomína dohodu o dodávkach ruskej nafty a uvádza ju ako príklad toho, že aj západné krajiny môžu hospodársky spolupracovať s Ruskom napriek sankciám. Pri otázke o parlamentných voľbách na Slovensku naplánovaných na budúci rok pripúšťa možný nástup opozície k moci a hovorí, že v takom prípade by sa zahraničná politika Slovenska pravdepodobne zmenila. Zároveň však uviedol, že vláda Roberta Fica by mala dokončiť svoje funkčné obdobie.
Gašpar tiež pripúšťa, že v Európskej únii môže dôjsť k zmene politiky voči Rusku. Hovorí o rozdielnych postojoch členských krajín k sankciám a potrebe zachovať diplomatické kontakty s Moskvou.
„Európska únia v súčasnosti naďalej uplatňuje sankcie voči Rusku a poskytuje podporu Ukrajine. Jednotlivé členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky však môžu mať, a skutočne aj majú, odlišné názory na rozsah sankčných opatrení, energetickú politiku a podmienky budúceho diplomatického urovnania konfliktu,“ povedal Gašpar pre ruskú agentúru.
Podpredseda parlamentu sa v rozhovore dotkol aj zmrazeného ruského majetku. Pripomenul, že premiér Robert Fico odmieta jeho využitie na financovanie ukrajinskej armády, a takýto postup označil za neprijateľný. Zároveň obhajoval výhrady slovenskej vlády voči európskym sankciám a zákazu dovozu ruského plynu s tým, že pri rozhodovaní treba zohľadňovať aj ekonomické dôsledky pre jednotlivé členské štáty.
Slovensko napriek opakovanej kritike sankcií naďalej súhlasí s prijímaním ďalších opatrení proti Rusku. Európska únia naposledy 12. októbra schválila rozsiahle sankcie proti takmer 1 600 osobám a spoločnostiam napojeným na ruský vojenský priemysel. Ešte v júli prijala aj 21. sankčný balík proti Rusku.
Súčasťou rozhovoru bola aj otázka ruskej agentúry TASS, či sa ruskí občania na Slovensku nemusia obávať vydania do tretích krajín z politických dôvodov. Gašpar ich ubezpečil, že takéto vydanie je nepravdepodobné. Zároveň však dodal, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne, v súlade so slovenskými zákonmi a medzinárodnými záväzkami. Pripomenul tiež, že Slovensko naďalej vydáva ruským občanom turistické víza, a zdôraznil, že by nemali byť automaticky posudzovaní iba na základe svojej štátnej príslušnosti.
