Minister financií sa chváli stabilným ratingom. Či stabilný zostane aj o rok, povedať nechcel
Minister financií Ladislav Kamenický zorganizoval tlačovku ako reakciu na minulotýždňové hodnotenie od ratingovej agentúry Standard & Poor’s. Tá v piatok v neskorých večerných hodinách slovenského času vydala nezmenené hodnotenie.
Priamej odpovedi na otázku, či bude mať Slovensko o rok vyšší alebo nižší rating, sa minister financií vyhol. „Standard & Poor’s nám potvrdila rating so stabilným výhľadom a som spokojný, že máme o jeden stupeň vyšší rating ako pri ostatných agentúrach,“ uviedol Kamenický. „Keby sme tu nemali diletantizmus bývalej vlády, boli by sme inde. Zdedil som deficit 8,5 miliardy eur namiesto jednej miliardy,“ reagoval Kamenický na opakovanú otázku, akým spôsobom sa rating bude vyvíjať do budúcnosti.
Agentúra Standard & Poor’s však v apríli pristúpila k zníženiu ratingu o jeden stupeň z „A+“ na úroveň „A“. To je šiesta najvyššia známka, akú agentúra udeľuje, a zároveň druhá známka pred neinvestičným pásmom. Rozhodnutie znížiť známku agentúra vysvetlila slabším hospodárskym rastom, rastúcimi výdavkami najmä v sociálnej oblasti a na obranu. Taktiež očakávala, že vláda v predvolebnom roku upustí od konsolidačného úsilia.
Vo výhľade, kde analytici vysvetľujú, ako by sa rating hodnotenej krajiny mal vyvíjať v najbližších 12 až 24 mesiacoch, agentúra uviedla, že k zlepšeniu známky by pristúpila, ak by slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, ako sa očakáva, a v dôsledku priaznivejšieho makroekonomického vývoja by sa zlepšili aj verejné financie.
V negatívnom scenári však Standard & Poor’s spomína aj oslabovanie politických a právnych inštitúcií. Rating by agentúra mohla znížiť, keby videla narastajúci tlak na systém bŕzd a protiváh. Agentúra pred polrokom vystríhala aj pred úpadkom právneho štátu.
Aj po schválení rozpočtu s takmer päťpercentným deficitom si Slovensko požičiavalo na finančných trhoch relatívne výhodne. Minister financií vyzdvihol napríklad októbrový predaj dlhopisov, o ktoré bol dvojnásobne vyšší záujem, ako štát potreboval. Kamenický tiež spomenul, že slovenský 10-ročný dlhopis, ktorý predstavuje kľúčovú orientačnú hodnotu na porovnávanie sa s inými štátmi, má na trhoch aktuálne výnos pod 4,5 percenta. Napríklad Francúzsko malo v uplynulých dňoch tento výnos nad piatimi percentami, blízko najvyšších hodnôt za štvrťstoročie.
Na otázku, či vláda neporušuje ústavné povinnosti, bude musieť dať odpoveď až Ústavný súd. Opozícia naň podala podnet v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanou dlhovou brzdou. Vláda na svojom rokovaní nepredložila vyrovnaný rozpočet tak, ako to požaduje dlhová brzda, domnieva sa opozícia.
Opozícia okrem toho kritizuje, že vláda medziročne zhoršuje stav verejných financií, čo by mohlo byť v rozpore s článkom 55a Ústavy. Ten hovorí, že Slovensko si chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Otázka transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami by mohla byť tretím bodom, ktorý bude riešiť Ústavný súd. Koaličná väčšina totiž v parlamente nečakane cez pozmeňujúci návrh zmenila pravidlá rozpočtového provizória a dala väčšie právomoci ministrovi financií.
Návrh rozpočtu čelil kritike aj zo strany sociálnych partnerov vlády. Odborárom a zamestnávateľom sa nepozdávalo, že vláda im rozpočet ukázala menej ako 24 hodín pred jeho schválením. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť skonštatovala, že vláda sa v predvolebnom roku rozhodla vzdať sa úsilia o ozdravenie verejných financií.
