Slovensko smeruje k platbám štyroch miliárd eur ročne len na úrokoch z dlhu
Deficit štátneho rozpočtu zostáva aj po troch kolách konsolidácie na úrovni približne 5 % HDP a rovnaká úroveň sa plánuje aj na roky 2027, 2028 a 2029. Upozornil na to dátový analytik Ivan Bošňák s tým, že vláda prezentuje rozpočet ako rozpočet dobrých správ, hoci konsolidácia sa podľa neho nevydarila.
Podľa Bošňáka dlh štátu vzrástol za súčasnej vlády o 30 miliárd eur. Keďže sa dlh ročne navyšuje prostredníctvom deficitných rozpočtov, rastú aj úroky. V rokoch 2015 až 2022 si Slovensko požičiavalo priemerne za 0,5 %, dnes si požičiava za približne 5 %.
„V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery,“ uviedol Bošňák. V roku 2023 to bolo 1,4 miliardy eur, dnes je to dvojnásobok a budúci rok sa očakávajú 2,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podľa neho uvádza, že o štyri roky to budú 3 miliardy eur, no analytik odhaduje 4 miliardy už o tri roky.
Štyri miliardy eur ročne predstavujú podľa Bošňáka hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov. Pripomenul, že súkromná sféra vygeneruje približne 25 miliárd eur daňových príjmov.
Rizikom je rýchlosť rastu dlhu, upozorňuje rozpočtová rada
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozornil, že najväčším problémom je rýchlosť rastu dlhu a výška budúceho dlhu, nie jeho súčasná úroveň. Deficity sú nastavené na približne 5 % HDP, čo znamená každoročné zvyšovanie dlhu o 8 až 10 miliárd eur. Dlh už presahuje 60 % HDP a bez zmien by do konca desaťročia dosiahol 75 % HDP a okolo roku 2038 až 100 % HDP.
Bošňák očakáva, že tlak na zmeny príde zo zahraničia od veriteľov. Ako príklad uviedol Grécko, kde reformy napokon museli byť prijaté pod tlakom investorov. Pravdepodobnosť, že reformy urobia samotní politici, odhaduje na jednu k desiatim.
Podľa analytika bude musieť opasok utiahnuť každý – mestá, firmy, zamestnanci verejnej správy aj dôchodcovia. Uviedol tiež, že opatrenia vlády zvýšili daňovo-odvodové zaťaženie o 6 miliárd eur ročne.
Receptom má byť rast, zrušenie transakčnej dane a boj s korupciou
Za hlavný recept pre Slovensko považuje Bošňák rast HDP a tvorbu pridanej hodnoty. Transakčnú daň treba podľa neho okamžite zrušiť, pretože vysáva peniaze z ekonomiky. Ďalším krokom je boj s korupciou a rodinkárstvom, zrušenie dotácií a daňových výnimiek a nahradenie plošnej energopomoci adresnými dávkami pre najchudobnejších.
Za potrebný označil aj jednoduchý daňový systém s jasnými sadzbami, ktorý by prilákal investorov. Efekt takýchto zmien očakáva v horizonte dvoch až štyroch rokov, podobne ako pri reformách v rokoch 2004 a 2005.
V oblasti trhu práce uviedol, že na Slovensku je 150-tisíc dlhodobo nezamestnaných a potrebný je presun približne 50-tisíc ľudí zo štátneho sektora do súkromného biznisu, kde chýbajú pracovníci. Pripomenul, že v zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov vo veku 20 až 65 rokov, ktorí tam platia odvody.
Priebežný dôchodkový pilier je pri súčasnej demografii neudržateľný
Bošňák označil priebežný dôchodkový pilier pri súčasnom demografickom vývoji za neudržateľný. Penzijný systém podľa neho vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, pričom reálne príjmy Sociálnej poisťovne zo súkromného sektora sú len 10 miliárd eur. Štát dopĺňa 3,5 miliardy eur z daní, no reálny deficit Sociálnej poisťovne je 5 miliárd eur ročne.
Ako riešenie uviedol zvýšenie prosperity – prilákanie investícií do súkromného sektora, vyššie platy, viac zamestnaných ľudí a vyšší výber odvodov. Pripomenul, že platy sú oproti Česku nižšie o 30 % a nezamestnanosť je na Slovensku 6 %, kým v Česku 3 %.
Pokiaľ ide o investície, varoval, že cesty, mosty, železnice, školy či nemocnice sa už neopravia, ak sa tak nestane v najbližších dvoch rokoch, kým dobiehajú eurofondy. Zároveň upozornil, že čisté príjmy z Európskej únie výrazne klesnú – kým doteraz Slovensko dostávalo 3 až 4 miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta len so 400 a 300 miliónmi eur.
„Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia – od našich veriteľov,“ uzavrel Bošňák.
