Blanár obnovil slovensko-ruskú komisiu v Moskve, západní ministri rokovali v Paríži
V nedeľu 26. októbra rokoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár v Moskve so Sergejom Lavrovom a po päťročnej prestávke obnovil slovensko-ruskú medzivládnu komisiu. Hovoril o pragmatických a konštruktívnych vzťahoch, energetike a spolupráci mimo rámca európskych sankcií.
V ten istý deň sa v Paríži zišli ministri obrany Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Veľkej Británie. Prvé štyri menované štáty predstavujú 54,7 percenta populácie Európskej únie a približne 56,3 percenta celkového HDP EÚ. Rusko označili za najvážnejšiu a dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti a zaviazali sa Ukrajinu ďalej politicky, vojensky a finančne podporovať.
Slovensko je malý štát, jeho poistkou nie je Putinova dobrá vôľa
Hlavný európsky prúd vychádza z toho, že aj po prímerí zostane Rusko revizionistickou imperialistickou mocnosťou, ktorú treba odstrašovať. Štvrtá Ficova vláda sa správa, akoby najdôležitejšou otázkou už dnes bolo, ako sa čo najviac vrátiť k normálnym vzťahom a k lacným ruským surovinám.
Slovensko tvorí 1,2 percenta populácie a zhruba 0,73 percenta HDP EÚ. Nemá jadrové zbrane ani armádu schopnú samu garantovať jeho bezpečnosť. Jeho poistkou nie je Putinova dobrá vôľa, ale dôveryhodnosť NATO a fungujúca zahraničná a bezpečnostná politika EÚ. Takmer štyri pätiny slovenského vývozu tovarov smerujú do EÚ. Rusko nám poskytuje predovšetkým ropu a plyn.
Z výhodnejšej ceny plynu nemožno urobiť novú bezpečnostnú koncepciu štátu. Keď bola tento rok na takmer tri mesiace prerušená Družba, Slovensko zvládlo zásobovanie neruskou ropou cez Adriu.
Vláda sa odchyľuje od bezpečnostnej diagnózy spojencov
Poliaci rozhodne posilňujú svoju obranyschopnosť a spojenectvá, Česi tiež. Premiér Andrej Babiš povedal, že pri ruskom útoku na Pobaltie by tam Česko vyslalo dve mechanizované brigády. Minister zahraničných vecí Petr Macinka uviedol, že návrat k normálnym vzťahom s Ruskom nie je možný, pokiaľ agresia pokračuje. Nový maďarský premiér Péter Magyar označil Rusko za brutálneho agresora a Ukrajine priznal právo brániť svoju územnú celistvosť.
Ficova vláda sa od tejto bezpečnostnej diagnózy zásadne odchyľuje. Neobháji to argumentom, že s Putinom hovoria aj iní. Telefonát fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho bol niečo úplne iné ako Blanárova cesta. Konzultovali ho so západnými spojencami i s Ukrajinou a súvisel s pripravovanými mierovými rokovaniami v Abú Zabí. Blanár v Moskve nič porovnateľné nepredložil, iba ponúkol Bratislavu ako miesto prípravných rokovaní.
Ukrajinci nechcú likvidáciu vlastnej suverenity
Proti hlavnému európskemu prúdu je aj tvrdenie vládnych politikov, že pomoc Ukrajine je pre EÚ škodlivá a mala by s ňou pod heslom „ani náboj na Ukrajinu“ prestať. Ak prijmeme princíp, že veľmoci môžu menšiemu štátu určovať hranice, veľkosť armády a zahraničnopolitickú orientáciu, vytvárame precedens, ktorý sa môže obrátiť aj proti nám.
Prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z 16. až 25. októbra ukazuje, že 76 percent respondentov chce pokračovať v ozbrojenom odpore aj v prípade ruských útokov, ktoré by ich v zime pripravovali o elektrinu, teplo a kanalizáciu. A 63 percent je pripravených znášať vojnu tak dlho, ako bude potrebné. Zároveň 69 percent opýtaných podporuje okamžité prímerie, ak nebude znamenať právne uznanie okupovaných území za ruské, odzbrojenie Ukrajiny alebo koniec jej cesty do EÚ a NATO.
Neutralita by bola rezignáciou na kolektívnu obranu
Ficova vláda demonštratívnym vyvažovaním chystaného rokovania s ukrajinskou vládou v Ľvove tým, že obnovila medzivládnu komisiu s Rusmi, stavia agresora a obeť na jednu úroveň. Zamieňa takýto dialóg s Lavrovom za bezpečnostnú koncepciu a prístup do Kremľa pokladá za vplyv na Putina.
Slovensko potrebuje lacné energie, ešte viac však spoľahlivé NATO, fungujúcu a solidárnu EÚ, jednotný trh, investície, eurofondy a spojencov, ktorí mu dôverujú. Lacným ruským plynom si nezabezpečíme ani článok 5, ani nemecký trh pre slovenské firmy, ani Putinovu vďačnosť.
Premiér verejne pochybuje, že by francúzski či iní spojeneckí vojaci prišli brániť Slovensko, a tvrdí, že slovenských vojakov nebude posielať na pomoc spojencovi, ak by podľa jeho hodnotenia konflikt s Ruskom niekto „vyprovokoval“. Zároveň opakovane hovorí, že Slovensku by „svedčala vojenská neutralita“. Tá by však nebola triumfom suverenity, ale rezignáciou na kolektívnu obranu našej vlastnej štátnej nezávislosti a územnej celistvosti.
Pre malý štát nie je garanciou suverenity opustiť fungujúci spojenecký zväzok práve v čase najväčšej bezpečnostnej krízy v Európe od pádu železnej opony. Jedinou zárukou suverenity je mať dosť silných a dôveryhodných spojencov, aby o nás veľmoci už nikdy nemohli rozhodovať bez nás.
