Herečka Oľhová: November ’89 bol výbuch radosti. Dnes vidím letargiu a generáciu, ktorá neznáša kritiku
Uznávaná slovenská herečka Jana Oľhová reflektuje odkaz Nežnej revolúcie a porovnáva vtedajšie nadšenie s dnešnou rastúcou apatiou v spoločnosti. Na 17. november 1989 spomína s radosťou, keď v snehovej víchrici s tromi malými deťmi na sánkach mierila na martinské námestie.
Najnovšie ju verejnosť bude môcť vidieť v divadelnej inscenácii November od amerického autora Davida Mameta. Absurdná a vtipná hra reflektuje zákulisie Bieleho domu a ukazuje, k akým nezmyselným krokom sa dokáže uchýliť úradujúci americký prezident, len aby pred blížiacimi sa voľbami zachránil svoje klesajúce preferencie. Podľa Oľhovej sa zdá, že Mamet písal text akoby pre dnešok.
Spomienka na november 1989
Na otázku, kde bola 17. novembra 1989, herečka odpovedá, že v Martine, kde rok predtým nastúpila do divadla. Mala vtedy tri malé deti a v snehu a fujavici išla so sánkami na námestie. Tam stála z dosák zbitá tribúna, z ktorej Milka Vášáryová s Emilom Horváthom do víchrice vykrikovali výzvu Martinčanom, aby vydržali, pretože im vypli mikrofóny.
Zmenu podľa vlastných slov očakávala s nadšením a bola presvedčená, že ide o výbuch radosti. V menších mestách to podľa nej nebolo ľahké ani jednoznačné, no ona sama ako matka troch detí bola nadšená.
Divadlo v Martine a dnešná spoločnosť
V martinskom divadle si podľa herečky mohli dovoliť v podstate čokoľvek. Spomína, že sa prepašovali aj hry, o ktorých sa ani nesnívalo, ako Prelet nad kukučím hniezdom alebo Andrejevov Život človeka. Dodnes nerozumie, ako sa to v martinskom divadle mohlo podariť.
Mladú generáciu vníma ako oveľa krehkejšiu, než bola tá jej. Ťažko prijíma priamu kritiku a zároveň sa ťažšie orientuje. Staršia generácia mala podľa nej jedného jednoznačného spoločného nepriateľa, dnes je spoločnosť polarizovaná na viacerých frontoch.
Herečka tiež hovorí, že na protestoch je ľudí menej a menej a v menších mestách sa nedeje takmer nič. Uvádza, že v Španielsku či Francúzsku protesty proti vysokým cenám bývania prerastajú až do vandalizmu, pričom na Slovensku podľa nej nie sme schopní prísť ani na pokojný protest.
Inscenácia November a premiéra
Hra November je podľa Oľhovej fiktívna, ale veľmi absurdná a vtipná. Hoci pod postavou prezidenta Charlieho Smitha si možno predstaviť Donalda Trumpa, herečka pripomína, že Mamet písal o Izraeli, Iraku, Iráne, Palestíne, imigrantoch či homosexualite a text dnes znie ako súčasný. Inscenáciu uvádzali v Divadle Aréna pred 15 rokmi, teraz prichádza v novom obsadení.
Na javisku podľa jej slov nezaznie skratka USA, ale celá formulácia Spojené štáty americké. Premiéra ju čaká v stredu 11. novembra. Stres sa podľa nej dostaví v deň premiéry, keď herec počuje šum divákov v hľadisku, no na javisku to rýchlo prejde.
Herečka považuje za dôležité hrať takúto hru práve pred voľbami. Nevidí za tým provokáciu a myslí si, že ľudia nech sa zabavia na tom, čo všetko sú politici pred voľbami schopní robiť. Hru podľa nej nebolo treba upravovať na slovenské pomery.
Herci a politika
Tvrdeniu, že herci majú byť apolitickí, Oľhová nerozumie. Politika podľa nej zasahuje do každodenného života a herci by sa k nej mali vyjadrovať ešte viac. Úlohou divadla je reflektovať dianie v spoločnosti vrátane politiky.
Herečka zároveň uviedla na pravú mieru, že Bratislavské divadlo nevzniklo ako útočisko pre členov SND. Ide o novovytvorené divadlo a nepáči sa jej, keď sa objavujú titulky, že situácia v SND je taká zlá, že herci musia hrať v Lamači.
Na otázku o nálade v Činohre SND odpovedať nechcela s tým, že by to bolo na samostatný hodinový rozhovor. Do iniciatívy Činohra SND Slobodne sa zapojila, no na otázku, či sa v SND cíti slobodne, odpovedala, že málokto sa tam cíti slobodne.
