Nový prieskum ukazuje kolaps koaličnej väčšiny
Ak by sa parlamentné voľby na Slovensku konali na začiatku novembra 2026, zvíťazilo by v nich Progresívne Slovensko (PS) Michala Šimečku so ziskom 19,2 percenta hlasov. V tesnom závese za ním nasleduje vládny Smer-SD Roberta Fica s podporou 17,9 percenta. Rozdiel 1,3 percentuálneho bodu medzi vedúcou dvojicou sa nachádza v rámci štatistickej odchýlky. Vyplýva to z najnovšieho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia.
Tretiu priečku si udržalo mimoparlamentné hnutie Republika Milana Uhríka s podporou 13 percent, no medzimesačne stratilo 1,2 percentuálneho bodu a klesá už druhý mesiac po sebe. Do Národnej rady SR by sa dostalo celkovo sedem politických subjektov, pričom KDH sa ocitlo presne na hranici zvoliteľnosti.
KDH tesne v parlamente, Demokrati pod čiarou
Na štvrtom mieste sa umiestnilo Hnutie Slovensko Igora Matoviča. Zaznamenalo nárast na 9,8 percenta, čo predstavuje polepšenie o 0,9 percentuálneho bodu. Nasleduje strana SaS Branislava Gröhlinga so ziskom 7,9 percenta. Liberáli si medzimesačne pohoršili o 0,2 percentuálneho bodu.
Koaličný Hlas-SD Matúša Šutaja Eštoka si polepšil o 1,5 percentuálneho bodu na 7,4 percenta a predbehol KDH Milana Majerského. Kresťanskí demokrati zaznamenali pokles o 1,1 percentuálneho bodu na rovných 5 percent. Tesne pod päťpercentnou hranicou zostávajú Demokrati Jaroslava Naďa so ziskom 4,9 percenta. Vzhľadom na interval spoľahlivosti (3,2 % až 6,6 %) však ich vstup do parlamentu nie je vylúčený. Koaličná SNS Andreja Danka získala iba 1,9 percenta hlasov.
Pohľad na mandáty
Podľa prepočtu na poslanecké mandáty by zostavenie vlády bolo komplikované. Na väčšinu v Národnej rade SR je potrebných aspoň 76 kresiel. Vládne strany Smer-SD (34) a Hlas-SD (14) by spolu disponovali iba 48 kreslami a väčšinu by nezískali ani v spojení s Republikou (spolu 72 kresiel). Naopak, štvorica PS, Hnutie Slovensko, SaS a KDH by súhrnne dosiahla 78 poslaneckých mandátov.
Hlas si udržal len tretinu voličov, profituje Republika
Dáta o presunoch voličov od parlamentných volieb na jeseň 2023 odhaľujú výraznú eróziu podpory strany Hlas-SD. Strana si dokázala udržať iba 35,1 percenta svojich vtedajších voličov.
Kam odišli niekdajší voliči Hlasu: 17 % podporuje hnutie Republika, 16 % dnes nevie, koho by volilo, 6,4 % prešlo k Progresívnemu Slovensku, 5,3 % deklaruje, že by voliť nešlo, 4,3 % sa vrátilo k materskému Smeru-SD, 4,3 % prešlo k subjektu Právo na pravdu, 3,2 % volí Sme rodina a 8,5 % sa rozptýlilo medzi ostatné strany (SNS 2,1 %, Hnutie Slovensko 2,1 %, SaS 2,1 %, KDH 1,1 %, Demokrati 1,1 %).
Približne pätina bývalých voličov Hlasu z roku 2023 sa ocitla v skupine nerozhodnutých alebo nevoličov. Na porovnanie, Progresívne Slovensko si udržalo dve tretiny svojich voličov z roku 2023, Smer-SD viac ako polovicu a Republika takmer 80 percent.
Analytik: Fico čelí vládnej únave aj novej konkurencii
Politický analytik agentúry NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes upozorňuje, že stupňujúca sa kritika Roberta Fica voči disciplíne v poslaneckých kluboch Hlasu a SNS signalizuje otvorený zápas o elektorát vo vnútri vládneho tábora.
Premiér Fico v minulosti úspešne absorboval voličov koaličných partnerov ako HZDS, SNS či Most-Híd. Dnešná situácia sa však líši. Smeru sa po štvorročnom vládnutí od roku 2012 nikdy nepodarilo v nasledujúcich voľbách získať viac hlasov než v predchádzajúcich, keďže vládnutie so sebou prináša opotrebovanie, zodpovednosť a stratu protestného náboja.
Hanes zároveň uvádza, že voliči Hlasu neodchádzajú masovo k Smeru, pretože časť z nich od Smeru odišla práve pre radikalizáciu a konfrontačný štýl politiky.
