Slovenka mieri do vesmíru, no v rakete sedieť nebude
Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová bude súčasťou posádky suborbitálneho letu do vesmíru v rámci misie ECM1 (First European Commercial Mission). Let sa má uskutočniť na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2027.
Kto zabezpečí let
Komerčné suborbitálne lety s posádkou donedávna realizovala spoločnosť Blue Origin s raketovým systémom New Shepard. Tá svoje turistické lety pozastavila 30. januára 2026, osem dní po poslednej suborbitálnej misii NS-38 z 22. januára 2026, aby sa mohla plne sústrediť na vývoj prostriedkov pre program Artemis.
Jedinou možnosťou pre tento komerčný let tak zostala súkromná spoločnosť Virgin Galactic, ktorú založil britský miliardár Richard Branson. Tá mala prevádzkovú prestávku od letu Galactic 07 z 8. júna 2024, počas ktorej vyvíjala novú generáciu vesmírnych plavidiel. Prvý exemplár raketoplánu triedy Delta predstavila 28. októbra 2026 na základni Spaceport America. Nový raketoplán dostal meno Apeiron a jeho prvý ostrý let sa chystá na začiatok druhého štvrťroka 2027.
„Malo by ísť o novú generáciou raketoplánov, ktoré umožnia šiestim pasažierom a dvom pilotom cestovať do vesmíru. Pred tým sa používali menšie plavidlá, kde sa zmestili len štyria pasažieri,“ povedala astrobiologička.
Nie je astronaut ako astronaut
Nepôjde o rovnakú misiu, akú v roku 1999 absolvoval prvý slovenský astronaut Ivan Bella. Zatiaľ čo on vyletel priamo na obežnú dráhu Zeme a strávil niekoľko dní na vesmírnej stanici Mir, v tomto prípade ide o výrazne odlišný suborbitálny let. Medzinárodne uznávaná hranica medzi zemskou atmosférou a vesmírom leží vo výške rovných 100 kilometrov nad morom. Systém New Shepard od Blue Origin pri letoch bežne vystúpal do výšky zhruba 107 kilometrov. Oproti tomu druhá generácia raketoplánu od Virgin Galactic vyletí do maximálnej výšky 85 až 90 kilometrov a nemá dostatočné technické vybavenie ani palivovú kapacitu na prekonanie métу 100 km.
V rakete sa nepoletí
Raketoplán s posádkou je podvesený pod krídlami obrovského nosného lietadla, ktoré sa najprv dostane do výšky 14 až 15 kilometrov. Až tam sa raketoplán odpojí, pilot naštartuje hybridný raketový motor a plavidlo prudko zrýchli takmer kolmo nahor po strmej balistickej krivke. Po vyhorení motora posádka zažije stav beztiaže, ktorý potrvá približne 3 až 4 minúty. Ten nevzniká preto, lebo loď opustila zemskú gravitáciu, ale je fyzikálnym dôsledkom voľného pádu na vrchole balistickej krivky.
„Celkový let by mal trvať približne 90 minút. Samotná fáza v mikrogravitácii potrvá pravdepodobne štyri až päť minút, presný údaj však organizátori ešte spresnia,“ vysvetlila Musilová.
Výlučne európska posádka
V kabíne raketoplánu triedy Delta je k dispozícii šesť miest pre pasažierov. Jedno z nich bude zaberať Michaela Musilová, ďalšie miesto patrí iniciátorovi celej misie Čechovi René Šírovi a na dve miesta si sadnú dvaja Poliaci Bartłomiej Zakrzewski a Sławomir Lewczuk. Mená zvyšných dvoch pasažierov zatiaľ nie sú známe, no pôjde taktiež o Európanov.
„Moje miesto v projekte First European Commercial Mission je isté. Aktuálne ešte finalizujeme rôzne partnerské spolupráce a sponzoring. Postupne tiež doťahujeme detaily všetkých vedeckých experimentov,“ vysvetľuje Musilová.
Slovensko na vesmírnej mape
Misia ECM1 bude historicky prvou komerčnou európskou posádkou, ktorá sa spoločne pozrie na okraj vesmíru. Pre Slovensko znamená historický moment v podobe prvej vesmírnej turistky. „Na misii budem pôsobiť ako vedúca výskumu. Plánujem realizovať vlastné vedecké projekty a zároveň pomáhať kolegom s ich meraniami. Mojím veľkým prianím je dostať do vesmíru čo najväčší počet slovenských prác a technológií,“ hovorí astrobiologička.
